Nedostatok transparentnosti je najvyšší v západoeurópskych krajinách, v Nemecku a vo Francúzsku.
Transparentnosť financovania politických strán v strednej a vo východnej Európe vrátane Slovenska je vyššia ako v západoeurópskych krajinách. V investigatívnom projekte Transparency gap: financovanie politických strán v EÚ pod vedením organizácie Follow the Money, ktorého súčasťou je aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka, to zistilo 50 investigatívnych novinárov z 24 krajín.
Dôvodom vyššej transparentnosti medzi novými členmi EÚ je najmä fakt, že pred vstupom do Únie museli nové členské krajiny urobiť reformy na upevnenie demokratických mechanizmov a hodnôt.
Staré členské štáty, ktoré stáli pri vzniku EÚ, nemuseli spĺňať špecifické podmienky ani reformovať verejný sektor. Viaceré z nich tak darcov politických strán nezverejňujú. Aj preto pri 71 percentách darov politickým stranám v Európe nepoznáme ich pôvod.
Dôvera v politikov a politické strany je nízka. Ako naznačuje prieskum Eurobarometer, 60 percent Európanov považuje politické strany za skorumpované. To je obzvlášť nebezpečné, keďže nedôvera verejnosti môže prerásť do hnevu a dokonca násilia. Len pred pár dňami sa terčom atentátu stal slovenský premiér Robert Fico, v Nemecku zase fyzicky napadli viacerých politikov.
Obavy vyvoláva aj nedostatočná transparentnosť financovania politických strán. Holandská investigatívna organizácia Follow the Money a investigatívni novinári z krajín EÚ a zo Spojeného kráľovstva podrobne preskúmali 1 200 výročných finančných správ a približne pol milióna individuálnych darov viac ako 200 politických strán s cieľom ukázať, kto financuje politické strany pred voľbami.
Zistili sme, že v rokoch 2019 až 2022 dostali politické strany v EÚ dary za takmer 941 miliónov eur. V prípade 664 miliónov eur však nie je jasné, kto peniaze daroval. „Ak sa pozrieme na čísla, ktoré sú k dispozícii, a na transparentnosť financií politických strán a ich kandidátov, celkový obraz je veľmi neuspokojivý,“ povedal belgický politológ Wouter Wolfs.
Nedostatok transparentnosti je najvyšší v západoeurópskych krajinách, v Nemecku a vo Francúzsku. V krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenska sú strany oveľa transparentnejšie. Postkomunistické krajiny museli prijať opatrenia pred vstupom do Únie, kým západné krajiny svoje pravidlá nemenili.
„V starých demokraciách sa politické myslenie zastavilo a nevyvíjalo sa žiadne úsilie o aktualizáciu alebo modernizáciu. Pokiaľ ide o transparentnosť politického financovania, naozaj na tom nie sú dobre,“ hovorí Wolfs.
V Nemecku sa meno darcu zverejňuje len v prípade darov prevyšujúcich 10-tisíc eur. Od roku 2019 do roku 2022 dostali nemecké strany dary v závratnej výške 641 miliónov eur. V prípade 78 percent darov vo výške 495 miliónov zostáva meno darcu utajené. Ide o dary pod desaťtisícovou hranicou.
Napríklad populistická pravicová strana Alternative für Deutschland uviedla, že v roku 2022 získala dary vo výške 6,4 milióna eur. Vo verejných záznamoch o tom, kto im dal peniaze, sú však uvedení len darcovia, ktorí celkovo darovali 1,3 milióna eur. Chýba im zhruba 5,1 milióna eur, čo predstavuje 80 % ich celkových príjmov z darov.
V Španielsku darcu politickej strany zverejnia pri ešte vyššej sume – dar musí presiahnuť 25-tisíc eur. Od roku 2015 takýto dar nedostala žiadna politická strany v krajine. V Belgicku a vo Francúzsku mená darcov nezverejňujú s odvolaním sa na ochranu súkromia. Jedenásť francúzskych celoštátnych strán pritom dostalo v uplynulých štyroch rokoch dary v hodnote viac ako 47 miliónov eur. Kto ich poskytol, sa nevie.
Najtransparentnejšie sú pobaltské krajiny. Na prvom mieste je Estónsko, kde sa dá verejne dohľadať darca každého eura. Dobre sú na tom aj stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska. Dary aj darcovia politických strán sa každoročne zverejňujú, no informácie treba hľadať zahrabané v desiatkach strán výročných správ jednotlivých strán.
Na Slovensku prispieva k prehľadnosti financovania politických strán aj to, že každoročne dostávajú milióny eur zo štátneho rozpočtu. Podobne je to aj v Belgicku, kde strany ročne od štátu dostanú viac ako 6 eur na obyvateľa.
Strany na Západe sa spoliehajú predovšetkým na individuálnych donorov. Na Slovensku sú z darov a pôžičiek financované len nové strany a viaceré z nich sa v uplynulých rokoch nevyhli podozreniam z netransparentného či podozrivého financovania.
