Novelu plánuje vrátiť do parlamentu.
Prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše novelu zákona, ktorá upravuje predčasné odchodné a výsluhový dôchodok pre prokurátorov. Vráti ju poslancom do Národnej rady (NR) SR.
Má výhrady k tomu, aby generálny prokurátor získal nárok na výsluhový dôchodok po štyroch rokoch funkčného obdobia. Vyplýva to z jeho vyjadrenia v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy. V relácii kritizoval aj zákon o odškodnení pokút za porušenie opatrení počas pandémie ochorenia COVID-19.
Spresnil, čo mu prekáža
„Mám vážny problém s tým, aby sme generálnemu prokurátorovi priznali rentu len na základe výmyslu nejakého poslanca, že to má byť po štyroch rokoch a ani nie po odslúžení si plného sedemročného funkčného obdobia. S tým mám problém a nevidím v tom logiku, pretože generálny prokurátor dostane tak či tak výsluhový dôchodok po 20 rokoch fungovania v prokuratúre. A ak si vláda myslí, že má dostať rentu, tak by ju mal dostať, keď odslúži svoje sedemročné plné obdobie a nie, keď v polovičke odíde,“ vyhlásil.
Pellegrini avizoval, že pre dané ustanovenie vráti legislatívu poslancom do parlamentu. Vyjadril sa aj k možnej zmene vo vedení generálnej prokuratúry. Pripomenul, že mandát Maroša Žilinku končí v roku 2027 a neavizoval predčasný odchod. Myslí si, že generálny prokurátor by sa mal meniť po skončení funkčného obdobia. Na post podľa neho môže kandidovať každý, kto splní podmienky. Mal by ním byť niekto, kto prokuratúru detailne pozná a nemá to byť človek, ktorý je trestne stíhaný, obvinený alebo obžalovaný.
Hlava štátu skritizovala aj zákon o odškodnení pokút za porušenie opatrení počas pandémie ochorenia COVID-19, ktorý sa tento týždeň schválil v parlamente. Bude mať vážny problém ho podpísať. O legislatíve hovoril ako o nebezpečnom precedense.
„Neviem, ako sa predkladatelia tohto zákona budú môcť pozrieť do očí pozostalým po obetiach COVID-19,“ podotkol. Nie je podľa neho správne plošne amnestovať každého, kto porušil predpis a možno aj niekoho nakazil. „Ja sa pozriem, ktoré časti môžeme možno považovať za oprávnené, napríklad ak štát porušil ľudské práva, že niekoho nútene zavrel do karantény a ešte mu nútil za to platiť,“ dodal.
