Rok 2024 priniesol vlnu virálnych klamstiev, ktoré sa šírili rýchlejšie než fakty.
V roku 2024 hoaxy ovládli Facebook, TikTok aj súkromné konverzácie medzi blízkymi. Vymyslené správy o hotovosti, vojne či očkovaní spôsobili paniku, hádky aj zbytočný stres. Mnohí ľudia im uverili preto, že boli podané presvedčivo, šírené cez známych alebo doplnené deepfake videami, píše Dávid Púchovský z Hoaxy a Podvody.
Hoaxy, ktoré sa šírili medzi luďmi
• Premiér Robert Fico oznámil pristátie mimozemšťanov v Skalici (deepfake);
• Záplavy v Dubaji boli následkom manipulácie počasia;
• Polárna žiara, viditeľná v roku 2024 aj na Slovensku, bola vyvolaná umelo;
• Piesok zo Sahary obsahuje nebezpečné látky a zhadzujú ho na nás Američania;
• Španielske deti čítajú knihu o Ježišovi s LGBTQ+ motívmi (satira pre dospelých);
• Zábery z Marsu vznikli v Kanade;
• V Peru odstránili vysielače 5G siete, lebo spôsobovali choroby;
• Slovenčina je najťažší jazyk na svete;
• Farebné pásiky na zubných pastách vyjadrujú ich mieru toxickosti, čo potvrdil
Elon Musk (deepfake);
• Bill Gates vytvoril robotické komáre a stojí za produkciou hmyzieho mlieka;
• Obchody predávajú mrkvu vypestovanú v Černobyle;
• Vo Švajčiarsku zakázali mamografiu;
• Dezinformačno-nenávistné útoky voči športu hobbyhorsing;
• Banky zakazujú klientom používať hotovosť;
• Zem je plochá;
• Herci nacvičujú v Kongu novú pandémiu;
• Snahy o zavedenie 72 toaliet na Slovensku (hoax o 72 pohlaviach);
Rok 2024 ukázal, že najnebezpečnejším zdrojom hoaxov už dávno nie sú anonymné profily, ale priamo politicky exponované osoby. Tí, ktorí by mali verejnosť chrániť pred manipuláciou, sa neraz sami stávali hlavnými šíriteľmi proruských naratívov, nepravdivých tvrdení o Ukrajine či o vlastnom štáte. Namiesto boja s hybridnými hrozbami sme boli svedkami ich aktívneho využívania ako nástroja na udržiavanie moci, polarizáciu spoločnosti a šírenie strachu.
Zrušenie strategickej komunikácie a vyháňanie odborníkov zo štátnych inštitúcií vytvorilo priestor, kde mala prokremeľská propaganda voľné pole pôsobnosti. Štát prestal verejne reagovať na očividné klamstvá z úst ruského veľvyslanectva či proruských médií, čo umožnilo manipulatívnym naratívom preniknúť aj do hlavného prúdu. Bez jasného hlasu autorít sa stávalo normou spochybňovanie faktov, relativizovanie vojnových zločinov a hľadanie vinníkov medzi tými, ktorí proti dezinformáciám bojovali, píše Dávid Púchovský.
