V tomto článku si prečítaš o piatich konkrétnych prípadoch, ktoré podľa západných organizácií ukazujú, ako čínske orgány porušujú základné ľudské práva.
Internetom sa šíri nová kauza týkajúca sa influencerov a ich prístupu k spoluprácam. Český youtuber Martin Mikyska v najnovšej epizóde relácie MÚPI zisťoval, či by známe tváre boli ochotné prijať ponuku na propagáciu čínskej agendy výmenou za finančnú odmenu. V mene vymysleného zástupcu firmy Chinaseeing, Čestmíra Svobodu, oslovil e-mailom štyridsať influencerov s ponukou spolupráce.
Sedem z nich na správu odpovedalo a prejavilo záujem dozvedieť sa o kampani viac.
Medzi nimi boli aj dve známe slovenské osobnosti: influencerka Rachellkka a víťazka poslednej série šou Ruža pre nevestu Stanislava Lučková. Youtuber sa rozhodol otestovať, či by boli influenceri ochotní prijať platenú spoluprácu, ktorá by zahŕňala podporu čínskej propagandy. Zaujímalo ho, ako zareagujú na ponuku, ktorá môže byť z morálneho hľadiska kontroverzná a či si pri výbere spoluprác dávajú väčší pozor. Celú kauzu vysvetľujeme v tomto článku.
Západné krajiny a medzinárodné ľudskoprávne organizácie dlhodobo upozorňujú, že čínska vláda systematicky porušuje základné ľudské práva. Podľa Amnesty International ide o represívny systém, ktorý je zameraný na potlačenie slobody prejavu, náboženstva, etnickej identity a občianskeho aktivizmu. Pod zámienkou boja proti extrémizmu či zaistenia národnej bezpečnosti dochádza k rozsiahlemu sledovaniu, zatýkaniu a mučeniu. V článku prinášame 5 najzásadnejších prípadov porušovania ľudských práv.
Masové zadržiavanie Ujgurov v Sin-ťiangu
V autonómnej oblasti Sin-ťiang Čína, podľa Amnesty International, zadržiava stovky tisíc až viac než milión príslušníkov moslimských menšín, predovšetkým Ujgurov, v takzvaných reedukačných táboroch. Správa od OHCHR z augusta 2022 dokumentuje systematické porušovanie ich práv vrátane nútenej indoktrinácie, fyzického týrania, sexuálneho násilia a nútených sterilizácií.
Ľudí často zatýkajú bez súdu, len na základe ich náboženstva, kultúry či zahraničných kontaktov. Tábory sú obklopené ostnatým drôtom a strážené ozbrojenými jednotkami. Amnesty tieto praktiky v správe z roku 2021 označila za zločiny proti ľudskosti. Viaceré západné vlády, vrátane USA a Kanady, obvinili Peking zo spáchania genocídy na ujgurskej populácii.
Protesty na Námestí Tchien-an-men
Jedným z najznámejších symbolov porušovania ľudských práv v Číne zostáva krvavý zásah na Námestí nebeského pokoja v Pekingu v roku 1989. Tisíce študentov a občanov vtedy protestovali za väčšiu slobodu, demokratické reformy a boj proti korupcii. Čínska armáda na príkaz komunistickej strany protest brutálne potlačila a do ulíc nasadila tanky a ozbrojené jednotky, ktoré proti demonštrantom použili silu.
Podľa odhadov medzinárodných organizácií zahynuli stovky až tisíce ľudí. Presné čísla dodnes nie sú známe, keďže čínska vláda incident cenzuruje a odmieta transparentne zverejniť podrobnosti. Obete masakra si verejnosť v Číne nesmie oficiálne pripomínať a akékoľvek pokusy o ich uctenie sú štátnymi orgánmi potláčané. Podľa Amnesty International a Human Rights Watch je práve toto dôkazom dlhodobého potláčania základných občianskych práv, ako je sloboda prejavu, zhromažďovania či historickej pamäti.
Masová cenzúra internetu a kontrola verejnej debaty
Organizácia Freedom House vo svojej správe informuje, že Čína prevádzkuje jeden z najsofistikovanejších systémov internetovej cenzúry na svete, známy ako „Veľký čínsky firewall“. Milióny stránok a aplikácií, vrátane Google, YouTube, Facebooku či Twitteru, sú v krajine nedostupné. Domáce platformy sú pod prísnym dohľadom štátu a akékoľvek zmienky o politicky citlivých témach – ako je masaker na námestí Tchien-an-men, Hongkong či Taiwan – sú okamžite vymazávané.
Používatelia, ktorí zdieľajú „nežiaduci obsah“, riskujú zatknutie, obvinenie z podvracania štátnej moci či „šírenia fám“. V roku 2022 Amnesty zaznamenala stovky prípadov, keď boli blogeri, novinári a influenceri zatknutí len za zdieľanie videí alebo komentárov o pandemickej situácii alebo politických rozhodnutiach vlády. Občiansky priestor pre slobodnú výmenu názorov je v Číne takmer neexistujúci.
Represie proti náboženským a etnickým komunitám
Čínske úrady dlhodobo potláčajú náboženské slobody a etnickú identitu, obzvlášť v prípade Tibetu, praktikujúcich Falun Gongu a neregistrovaných kresťanských cirkví, informuje organizácia Freedom House. V Tibete čelí miestne obyvateľstvo prísnemu dohľadu, zatýkaniu za mierové prejavy lojality k Dalajlámovi a kampaniam na „vlastenecké prevýchovy“. Praktizovanie Falun Gongu je od roku 1999 v Číne zakázané a jeho stúpenci sú podľa Amnesty mučení, väznení a vystavení núteným prácam.
Aj kresťania, ktorí sa odmietajú podriadiť štátom kontrolovaným cirkevným štruktúram, čelia zatýkaniu, zhabaniu majetku a demolácii kostolov. Náboženstvo je v očiach komunistickej strany vnímané ako potenciálna hrozba a snaha o „sinizáciu viery“ znamená systematické obmedzovanie duchovnej slobody.
Zákon o národnej bezpečnosti a koniec slobody v Hongkongu
Zákon o národnej bezpečnosti, ktorý Čína presadila v Hongkongu v roku 2020, dramaticky zmenil tamojšie politické prostredie. Právna norma umožňuje trestať akúkoľvek činnosť, ktorú Peking vníma ako separatizmus, podvracanie, terorizmus alebo kolaboráciu so zahraničnými silami. V praxi to znamená, že zatkli desiatky opozičných politikov, novinárov aj študentov, ktorí sa zúčastnili na prodemokratických protestoch.
Viacero médií, vrátane známeho Apple Daily, zatvorili a stovky ľudí skončili vo väzbe bez prístupu k spravodlivému súdu, píše Freedom House. Podľa Human Rights Watch Hongkong v priebehu troch rokov stratil väčšinu atribútov právneho štátu a stal sa jedným z najviac obmedzených regiónov v Ázii.
