„knihovníčka z Osvienčimu“.
Umrela jedna z posledných pamätníčok holokaustu Dita Krausová. Rodáčka z Prahy mala 96 rokov a v období druhej svetovej vojny bola väznená v Terezíne, Osvienčime, Hamburgu a Bergen-Belsene. Jej život zrkadlí autobiografia Odložený život, ktorou sa inšpiroval aj španielsky autor Antonio González Iturbeh.
„Pani Dita zomrela po polnoci v Jeruzaleme. Bol pri nej vnuk, keď prestala dýchať,“ uviedla pre Seznam Zprávy jej rodinná priateľka Eva Benešová. Dita sa narodila 12. júla 1929 v Prahe do židovskej rodiny Polachových. Jej otec bol právnik a starý otec medzivojnový senátor Národného zhromaždenia Johanna Polacha.
Od roku 1942 bola Dita s rodinou deportovaná do Terezína, odkiaľ viedla jej cesta do rodinného tábora v Osvienčime, kde vo februári 1944 prišla o otca. Po zrušení osvienčimského tábora nasledoval presun do Hamburgu a neskôr do Bergen-Belsenu, kde jej matka zomrela v júni 1945, krátko po skončení vojny.
Po vojne sa v roku 1947 vydala za Otu B. Krausa, učiteľa a spisovateľa, s ktorým sa zoznámila už počas pobytu v Terezíne a Osvienčime. Manželia o dva roky neskôr emigrovali do Izraela. Tam obaja pôsobili ako učitelia a vychovali tri deti. Po Krausovej smrti v roku 2000 žila v meste Netanja, ale do Prahy sa pravidelne vracala. Naposledy tak urobila v januári tohto roku, keď sa zúčastnila pietnej spomienky obetí holokaustu.
