Ministerstvo vnútra a záchranári upozorňujú, ako reagovať pri praskaní ľadu, čo robiť pri preborení sa a ako pomôcť iným bez ohrozenia vlastného života.
Ľad nie je stopercentne bezpečný ani v silných mrazoch. Najväčšie riziko hrozí pri brehoch, mostoch, prítokoch a miestach, kde je voda v pohybe alebo bola vypustená.
Odborníci odporúčajú skontrolovať hrúbku ľadu
Ak pod vami začne ľad praskať, okamžite si ľahnite, roztiahnite ruky a rozložte váhu. Z ľadovej plochy sa snažte dostať plazením po trase, ktorou ste prišli, aj keď je dlhšia, je totiž overené, že už váhu uniesla.
V prípade, že sa preboríte do vody, zachovajte pokoj. Nájdite miesto s najhrubším ľadom, vytiahnite sa späť na povrch a k brehu sa plazte, nesnažte sa postaviť. V studenej vode ide o minúty, hrozí rýchle vyčerpanie a podchladenie.
Ak ste svedkom nehody, nevstupujte na ľad, aby ste neohrozili seba. Okamžite volajte 112 alebo 150. Pomáhať možno z bezpečia brehu – podaním konára, hokejky, lana alebo iného dlhého predmetu.
Pred vstupom na ľad odborníci odporúčajú skontrolovať jeho hrúbku a stav. Pre jedného človeka by mal mať aspoň 10 centimetrov, pre menšiu skupinu 12 až 15 centimetrov. Pozor si treba dať aj na sneh, ktorý spomaľuje zamŕzanie, a na náhle oteplenie.
Prevencia je najlepšou ochranou
V Bratislave upozorňujú, že na niektorých jazerách má ľad stále len päť až sedem centimetrov, čo na bezpečné korčuľovanie nestačí. Prevencia je podľa záchranárov najlepšou ochranou.
