Niekedy stačí alkohol, telefón v ruke či komentovanie z pohodlia domova na to, aby človek úplne stratil ľudskosť.
„Ako sa na to všetko spätne pozerám už s triezvou hlavou, tak je to sk**vená hanba“. Aj týmito slovami komentoval svoje obrovské pochybenie mladý Roderik. Len pred pár dňami partia mladých ľudí na ceste medzi Zlatými Moravcami a obcou Hosťovce zrazila srnku.
Otupení alkoholom sa však namiesto zodpovedného prístupu a privolania pomoci zachovali opovrhnutiahodne. Srnku vulgárne urážali a jeden z chalanov ju kopol priamo do hlavy. To všetko vieme kvôli videu, ktoré Roderik natáčal.
To, čo sa stalo na ceste pri Hosťovciach, však nie je len príbehom o opitej partii a brutálnom čine. Ukazuje to širší problém, ktorý zvýrazňujú moderné technológie a sociálne siete.
Vytiahneš telefón a realita je out
Pozadie celého prípadu je zatiaľ neznáme, netušíme preto, či mali aktéri z videa v minulosti podobné násilné sklony, alebo či išlo o tragický výnimočný prípad. Z výpovede Roderika a natočeného videa sa však dá predpokladať, že istú úlohu hral alkohol a stádovitý efekt.
Pod vplyvom alkoholu a partie sa u Roderika akoby z momentu na moment vypla empatia. Nielenže vytiahol telefón a začal natáčať utrpenie zvieraťa, ale dodatočne mu vulgárne nadával. Kvôli „zábavnému“ videu pre kamošov prestal vnímať, čo sa pred ním odohráva.
Telefón nevytvára len video, ale pôsobí ako štít pred realitou. Keď sa pozeráme cez kameru, zviera pre nás prestáva byť živým tvorom a stáva sa len obsahom na reelsko.
Podobne, ako keď si niekto natáča v lese medveďa miesto toho, aby sa pomalými krokmi od zvieraťa vzdialil. Rozum ide preč, či už hovoríme o bezpečnosti zvieraťa alebo našej. Podstatné je, aby sme mali video a uspokojili svoje okolie.
Nenávisť odmenená nenávisťou
Virálne video násilia na srnke nám ukázalo dve tváre toho istého problému: na jednej strane stratu ľudskosti v priamom prenose kvôli sekunde internetovej pozornosti, na druhej strane dav, ktorý pod vplyvom hnevu stráca akékoľvek zábrany.
Dav ľudí na internete, ktorý sa právom rozhorčil nad brutálnym činom, sa totiž okamžite prepadol do rovnakej pasce stádovitosti. Časť ľudí by na partii najradšej uplatnila staroveké pravidlo „oko za oko, zub za zub“. Niektorí sa odvážili ísť ešte ďalej a chalanom priali smrť.
Tieto, aj keď vyhrotené emócie, sa dajú pochopiť. Každým citlivým človekom pri pozeraní podobne brutálneho útoku vyvolávajú rôzne pocity, od ľútosti až po extrémny hnev. Ak je však našou jedinou odpoveďou na krutosť voči zvieraťu len krutosť voči človeku, čo to o našej spoločnosti vypovedá?
