Do konca roka 2025 obsahovala definícia závislej práce aj znak výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Od 1. januára 2026 ho zákon nevyžaduje. Flexibilný rozvrh preto sám osebe nevyvracia, že ide o závislú prácu.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre Refresher vysvetľuje, že zmena má pomôcť reagovať na fiktívne živnosti. „Chceme vytvoriť také podmienky, aby ľudia pracujúci na pozíciách zodpovedajúcich bežnému pracovnému pomeru mohli byť riadne zamestnaní, bez potreby zakladať si živnosť,“ uvádza rezort.
Ak si teda môžeš vybrať, či začneš o ôsmej alebo o desiatej, ale inak pracuješ osobne, pod vedením firmy a v jej mene, voľnosť v rozvrhu problém sama nevyrieši. Naopak, dohodnutý termín odovzdania zákazky alebo stretnutia ešte z podnikateľa nerobí zamestnanca.
Zväz upozorňuje aj na tlak zo strany firiem
Prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik zdôrazňuje, že iniciatíva na takéto nastavenie spolupráce podľa neho často vychádza zo strany zamestnávateľov. Upozorňuje na ekonomickú motiváciu firiem aj na situácie, keď človek reálnu možnosť zamestnať sa na pracovnú zmluvu nedostane.
„Dokonca sa objavujú inzeráty s textom, že: ‚zamestnáme na živnosť....‘,“ uviedol pre Refresher. „Až takýto absurdný stav sa stal úplnou samozrejmosťou v bežnom živote.“
Samotná formulácia inzerátu ešte nepreukazuje nelegálne zamestnávanie. Ak však firma požaduje prácu so znakmi závislej práce, požiadavka na založenie živnosti ju nezlegalizuje. Rovnako nestačí, že s tým človek súhlasí alebo mu takáto forma finančne vyhovuje.
Štát navrhol sankcie za vyše 350 000 eur
Podľa ministerstva inšpekcia práce od začiatku roka 2025 vo zvýšenej miere kontroluje fiktívne živnosti a pokračuje v tom aj v roku 2026. Rezort spomína cielené kontroly, informovanie verejnosti aj školenia a workshopy o nelegálnej práci.
Za celý rok 2025 podľa údajov poskytnutých Refresheru odhalili 166 fiktívnych živnostníkov v 55 subjektoch. V roku 2024 išlo o 57 osôb. Najčastejšie sa zistenia za rok 2025 týkali administratívnych a podporných služieb, odborných, vedeckých a technických činností a priemyselnej výroby.
Od začiatku roka do 22. septembra 2026 ministerstvo evidovalo 107 osôb v 53 subjektoch. „V uvedených prípadoch boli navrhnuté sankcie v súhrnnej výške 358 500 eur,“ uvádza rezort.
Ide teda o navrhnuté sankcie, nie o potvrdenú sumu právoplatne uložených či zaplatených pokút. Údaje za necelý rok 2026 navyše nemožno priamo porovnávať s celým rokom 2025 a vyvodzovať z nich pokles problému. Ministerstvo neposkytlo porovnanie za rovnaké obdobie ani celkový počet kontrol zameraných na podozrenie z fiktívnych živností.
Čo môže preverovať inšpekcia
Inšpektori môžu požadovať vysvetlenia aj dokumentáciu potrebnú na kontrolu. Pri posudzovaní spolupráce tak môžu byť relevantné zmluvy, objednávky, faktúry, evidencia dochádzky alebo komunikácia o prideľovaní úloh. Dôležité môže byť, kto prácu organizuje, kto dáva záväzné pokyny a ako človek v praxi vystupuje.
Zmluva musí zodpovedať realite. Ak má človek samostatne podnikať, potrebuje priestor skutočne organizovať svoju činnosť a niesť podnikateľskú zodpovednosť. Ak firma potrebuje zamestnanca, riešením je zodpovedajúci pracovnoprávny vzťah. Veta o „nezávislom dodávateľovi“ v zmluve sama nestačí.
Pokuta môže hroziť aj živnostníkovi
Od 1. januára 2026 hrozí za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania firme pokuta od 4 000 do 200 000 eur. Ak nelegálne zamestnáva aspoň dve osoby súčasne, minimum je 8 000 eur. Nejde o automatickú sadzbu za každého človeka; počet osôb je jednou z okolností pri určovaní výšky pokuty.
Zákon zároveň umožňuje, aby sa pokuta považovala za uhradenú v plnej výške, ak sú do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na určený účet pripísané dve tretiny uloženej sumy. Táto možnosť však neodstraňuje samotné zistenie porušenia zákona.
Samotnému človeku vykonávajúcemu nelegálnu prácu možno uložiť pokutu do 331 eur. Ani argument, že firma ponúkala iba živnosť, preto nie je automatickou zárukou beztrestnosti. Pri priestupku sa musí posúdiť aj zavinenie a konkrétne okolnosti.
Rezort upozorňuje tiež na možné obmedzenia prístupu k podpore, dotáciám, eurofondom či verejným zákazkám. Konkrétne podmienky a trvanie sa odvíjajú od príslušných pravidiel; nejde o jeden univerzálny päťročný zákaz na všetko. Zistenia môžu mať aj daňové a odvodové dôsledky, ktoré sa posudzujú podľa osobitných predpisov.
