Prinášame ti prehľad noviniek, ktoré ti pomôžu orientovať sa v zmenách.
Ministerstvo školstva pripravuje rozsiahlu reformu predškolského vzdelávania. Od roku 2027 sa má povinná škôlka posunúť zo súčasných piatich rokov na štyri roky a o rok neskôr aj na tri roky. Ide o najväčšiu zmenu v materských školách za posledné desaťročia.
Minister Tomáš Drucker zdôrazňuje, že skoré vzdelávanie znižuje nerovnosti a zlepšuje životné šance detí, najmä tých zo znevýhodneného prostredia. Slovensko sa chce priblížiť k priemeru EÚ v zaškolenosti troj- až päťročných detí.
Návrh počíta s tým, že deti vo veku od troch do piatich rokov absolvujú minimálne tri hodiny denne a po dovŕšení piatich rokov minimálne štyri hodiny denne. Rodičia môžu využiť aj domácu formu vzdelávania, ale len do piateho roku dieťaťa.
Medzi štvrtým a piatym rokom absolvujú deti hodnotenie v materskej škole, ktoré ukáže, či sa dokážu posúvať vpred. Škôlky si zároveň ponechajú súčasný systém poplatkov a súkromné či cirkevné zariadenia dostanú štátny príspevok.
Reforma prináša zvýšený tlak na samosprávy. Mnohé obce a mestá bojujú s nedostatkom miest a kvalifikovaného personálu už dnes. Nová povinnosť prináša potrebu budovať triedy, rozširovať kapacity a hľadať učiteľov aj asistentov.
Obec musí poskytnúť miesto každému dieťaťu a ak vlastnú škôlku nemá, zabezpečí miesto inde alebo dopravu do najbližšieho zariadenia. Rodičia môžu žiadať aj o inú než spádovú škôlku, prednosť však získajú deti zo spádového územia.
Zahraničné skúsenosti upozorňujú na riziká bez dostatočných investícií
Riaditelia škôlok vedú evidenciu dochádzky a spolupracujú so školskými inštitúciami. Ak rodič neposiela dieťa, pre ktoré platí povinnosť, úrad ho vyzve na nápravu a môže začať správne konanie. Ministerstvo pripomína, že ani dnešnú povinnú škôlku pre päťročné deti nenavštevujú všetci, najmä pre sociálne dôvody a chýbajúce kapacity. V niektorých obciach chodí do škôlky len tretina detí, ktorých sa povinnosť týka.
Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že povinná škôlka od troch rokov prináša pozitívne výsledky len vtedy, ak štát investuje do infraštruktúry a personálu. Francúzsko a Maďarsko hlásia zlepšenie pripravenosti detí na školu, kým Švédsko upozorňuje na preplnené triedy a oslabenú individuálnu podporu.
OECD dlhodobo varuje, že rýchle zavedenie povinnosti bez finančného krytia preťažuje systém a znižuje kvalitu. Slovenská reforma preto vyvoláva otázky, či dokáže reagovať na potreby rodín aj škôl.
