Psychologička Annamária Brijáková hovorí, že sociálne siete sú už súčasťou života mladých ľudí.
Strata prístupu k sociálnym sieťam môže u mladých ľudí vyvolať úzkosť a napätie. „Niekomu môžu sociálne siete ublížiť, hlavne ak nemá vo svojom okolí podporu a vedenie zo strany dospelých, a, naopak, niekto je rezistentný a to, čo vidí na sociálnych sieťach, ho nijako neovplyvňuje,“ hovorí výskumná pracovníčka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) Annamária Brijáková. Rizikové je podľa nej najmä obdobie dospievania, keď deti hľadajú svoju identitu a snažia sa zapadnúť medzi rovesníkov.
„Sociálne siete pre mladých ľudí predstavujú prostriedok komunikácie s rovesníkmi, sebaprezentácie a celkovo socializácie, je to súčasť ich života. Je úplne normálne, že ak niečo takéto v živote stratia, hoci aj na krátky čas, môže to v nich vyvolať úzkosť alebo napätie. V tomto prípade je vhodné o tom spoločne diskutovať, či už v triede, alebo v rodine, a klásť si otázky - prečo sa tak cítim a čo to pre mňa znamená,“ priblížila. Upozornila, že obsah na sociálnych sieťach nie je často dostatočne regulovaný a mnohokrát ide o idealizované obrazy života nezodpovedajúce realite, čo je podľa nej rizikové hlavne pre mladšie vekové skupiny.
Pripomenula, že pre obdobie puberty je charakteristické porovnávanie sa s inými a zaoberanie sa vlastným sebaobrazom. Najzraniteľnejšie sú však podľa jej slov dievčatá v ranom pubertálnom veku od desať do 14 rokov. Ako doplnila, dieťa v období dospievania hľadá svoju identitu, zároveň je zmätené v tom, ako si nájsť svoju rolu medzi rovesníkmi, v škole, v krúžkoch či v partii. „Skúša zapadnúť medzi rôzne skupiny, osvojuje si názory na život, vieru a ideály,“ uviedla Brijáková.
V tomto citlivom období je podľa odborníčky dôležité, aby dospelí dieťa nebagatelizovali a nezosmiešňovali jeho názory či záujmy. „Výroky typu prečo toľko času trávi na mobile či aké čudné influencerky to sleduje môžu výrazne narušiť vzájomnú dôveru a pocit prijatia. Ak si dieťa v tomto období nevybuduje vlastnú identitu a nenájde svoju rolu, hrozí, že ľahšie podľahne radikalizácii alebo nezdravým vzorcom správania,“ upozornila.
Za dôležité považuje, aby sa s deťmi o sociálnych sieťach rozprávalo ešte predtým, ako na nich začnú pôsobiť. „Rodičia by mali ísť svojim deťom príkladom a v online svete ich skôr sprevádzať ako zakazovať či odsudzovať to, čo robia,“ doplnila. Diskusie o technológiách, online priestore a sociálnych sieťach by podľa nej mali byť štandardnou súčasťou vzdelávania, pokojne už na prvom stupni základných škôl.
Rodičia podľa Brijákovej môžu zbystriť pozornosť, ak dieťa v dôsledku nadmerného času na sociálnych sieťach zanedbáva spánok, školské povinnosti či zažíva úzkosť pri obmedzení prístupu k technológiám. „Dôležité je nastaviť spoločné pravidlá - napríklad kedy technológie nepoužívame - a s deťmi o nich hovoriť, počúvať ich názory. So stúpajúcim vekom by malo prichádzať postupné uvoľňovanie pravidiel a vedenie detí k zodpovednému používaniu technológií,“ uzavrela.
