Zmena vyvoláva obavy z rastu nerovnosti.
Asociácia súkromných škôl (ASŠŠZ) varuje, že nový balík školských zákonov schválený parlamentom znamená vážne znevýhodnenie detí v neštátnych školách.
Napriek žiadostiam asociácie bola legislatíva schválená parlamentom v októbri a následne podpísaná prezidentom Petrom Pellegrinim začiatkom novembra.
Podľa prezidentky asociácie Evy Ohraďanovej ide o „bezprecedentný zásah do slobôd, rovnosti a plurality vo vzdelávaní“.
Súkromné školy môžu byť menej dostupné
Jadro kritiky spočíva v novom modeli financovania. Ak sa súkromná škola nezaregistruje ako „verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania“ alebo nevstúpi do tzv. „dohody o verejnej službe“, jej normatívny príspevok sa zníži o 20 %. Takéto zníženie bude platiť počas celého školského roka. ASŠŠZ varuje, že dôsledkom môže byť zvýšenie školného, obmedzenie niektorých programov, zrušenie tried či dokonca zatvorenie škôl.
Reakcie súkromných škôl na reformu naznačujú, že zníženie finančných príspevkov o 20 % môže výrazne ohroziť ich finančnú stabilitu. Niektoré z nich upozorňujú, že ak by mali výpadok kompenzovať, nevyhnutne by to viedlo k zvýšeniu školného až na 600 eur ročne za jedného žiaka. Pre niektoré rodiny by sa tak súkromné vzdelávanie stalo menej dostupné.
ASŠŠZ navyše upozorňuje na spôsob schvaľovania zákonov. Tvrdí, že legislatíva vznikla rýchlo, bez dostatočnej odbornej diskusie a bez zapojenia dotknutých stavovských organizácií. Taktiež kritizuje skutočnosť, že reforma síce deklaruje princípy demokracie a rovnosti, no rozdeľuje neštátne školy na výhodnejšie a menej výhodné skupiny a nepriamo zasahuje do práva rodičov slobodne si vybrať školu pre svoje dieťa.
Hrozia žalobou
Ani petícia podpísaná viac ako 120 000 občanmi nezastavila schválenie zákona. Asociácia preto pripravuje ústavnú sťažnosť a nevylučuje ani štrajk či medzinárodnú žalobu.
Ministerstvo školstva všetky obvinenia odmieta. Tvrdí, že reforma je založená na princípe férovosti — cieľom je vyrovnať práva a povinnosti medzi verejnými a neštátnymi školami. Podľa rezortu môže každá súkromná škola fungovať buď ako plne dotovaný verejný poskytovateľ, alebo si ponechať väčšiu autonómiu a slobodu, no s nižším príspevkom.
Rezort ďalej uvádza, že dohoda o verejnej službe má zabezpečiť spoločenskú zodpovednosť súkromných škôl — napríklad ich otvorenosť aj pre znevýhodnených žiakov.
Nový zákon o financovaní škôl má ambíciu nastaviť systém spravodlivejšie a transparentnejšie, no zároveň priniesol výrazné napätie. Pre súkromné školy to môže znamenať menej slobody, väčší finančný tlak a aj zásadné zmeny doterajšieho fungovania. Budúcnosť ukáže, či sa podarí nájsť rovnováhu medzi verejným záujmom a autonómiou súkromného školstva.
