Ruská agresia voči Ukrajine trvá už viac ako 28 mesiacov.
Vojna naplno ukázala, že delostrelectvo zostáva dôležitou súčasťou moderného bojiska. Európska komisia odhaduje, že produkčná kapacita veľkokalibrovej delostreleckej munície v EÚ dosiahne do konca roka 2024 viac ako 1,5 milióna kusov. Medzinárodná investigatíva #AbsentAmmo, na ktorej sa podieľalo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka, však odhalila, že reálna kapacita je dnes len na úrovni 400- až 600-tisíc 155-milimetrových granátov ročne. Ukrajina napadnutá Ruskom pritom každý mesiac potrebuje 200-tisíc granátov.
Problémy so zvyšovaním výroby sú spôsobené najmä nedostatkom výbušnín a prachových náplní. Slovenská pološtátna munička ZVS v portfóliu českého zbrojára Michala Strnada je jedným z kľúčových hráčov v Európe a do zvýšenia produkcie leje desiatky miliónov eur.
„Zasiahnuť vieme akýkoľvek cieľ – bunkre, kryty, zákopy aj vozidlá, či už ťažké, stredné, alebo ľahké, aj pechotu. Zasiahneme akýkoľvek cieľ, samozrejme, okrem letectva či vzdušných cieľov,“ hovorí Artur, veliteľ samohybnej húfnice AHS Krab poľskej výroby a príslušník 40. delostreleckej brigády ukrajinskej armády pôsobiaci v Charkovskej oblasti.
Ukrajinská armáda mala až do ruskej invázie v roku 2022 len húfnice sovietskeho typu kalibru 152 milimetrov. Spojenci však brániacim sa Ukrajincom dodali stovky moderných diel zo Západu vrátane slovenských Zuzán, ktoré strieľajú 155-milimetrovými nábojmi. Delostrelecká munícia sa preto stala kľúčovou pre krajiny podporujúce Kyjev.
Pokračovanie pomoci Ukrajine bude jednou z hlavných tém aj na summite NATO vo Washingtone 9. júla. Európa sa musí pripraviť na možnosť, že Donald Trump, ktorý hovorí aj o možnosti zastavenia pomoci Ukrajine, bude v novembrových voľbách zvolený za prezidenta USA. Väčšina pomoci brániacim sa Ukrajincom by tak bola na pleciach EÚ. Vrátane dodávok delostreleckej munície.
Čoskoro po vypuknutí konfliktu sa ukázalo, že sa na Západe nevyrába dosť delostreleckej munície pre vojnovú potrebu. Na prelome rokov 2023 a 2024 Ukrajinci čelili kritickému nedostatku delostreleckých granátov. Chýbajúca munícia prispela aj k strate Avdijivky, ktorú Rusi dobyli vo februári. Ukrajinci vtedy vystrelili za deň 2-tisíc granátov, Rusi aj viac ako 10-tisíc.
„Náboje už máme v sklade, ale nestrieľame toľko, ako by sme mohli,“ hovorí Anton, ukrajinský delostrelec na švédskom samohybnom dele Archer v Doneckej oblasti, s tým, že situácia s dodávkami sa po prechode na západné systémy vo všeobecnosti zlepšuje, aj keď pomaly.
Naša medzinárodná investigatíva naznačuje, že napriek prísľubom lídrov EÚ európsky priemysel nedokáže plniť požiadavky na výrobu munície a reálna kapacita v júli 2024 sa ani nepribližuje k cieľu deklarovanému eurokomisármi Thierrym Bretonom a Josepom Borrellom, teda k produkcii 1,7 alebo 1,4 milióna striel ročne.
V skutočnosti podľa oslovených zdrojov z priemyslu či ozbrojených zložiek mnohých európskych krajín dosahuje kapacita asi len tretinu z tohto cieľa. Vyhlásenia európskych lídrov sú podľa dobre informovaného slovenského zdroja „nerozumné“, pričom skutočná kapacita je podľa neho okolo 580-tisíc kusov. Podobný názor majú aj ďalší oslovení experti a zdroje z európskych zbrojoviek, ktorých odhady sa pohybujú medzi 400- až 600-tisíc vyrobenými kusmi. Problémom sú nielen kapacity, ale aj nedostatok výbušnín.
Dopyt po delostreleckej munícii sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajine zvýšil po celom svete a nahor išli aj ceny. Kým pred vojnou stál jeden veľkokalibrový granát 650 až 2000 eur, dnes podľa viacerých zdrojov stojí kaliber 155 mm od 3000 do 5500 eur, pričom pokročilejšie alebo špeciálne typy munície môžu stáť až 8000 eur za kus. Slovenské ministerstvo obrany napríklad v januári podpísalo rámcovú zmluvu s domácim výrobcom ZVS Holding na dodávku viac ako 28-tisíc striel kalibru 155 mm pre húfnice Zuzana 2 za 145 miliónov eur.
Slovensko je vo výrobe delostreleckej munície kľúčovým európskym hráčom. Vyrába sa tu munícia kalibru 155 mm v porovnateľných objemoch s výrobcami vo Francúzsku či Fínsku.
Hlavným producentom delostreleckej munície je pološtátny ZVS Holding v Dubnici nad Váhom. Polovičný podiel v ňom vlastní firma Czechoslovak Group českého zbrojného magnáta Michala Strnada, ktorá ju aj riadi prostredníctvom svojej dcéry MSM Group. Kým pred začiatkom vojny na Ukrajine ZVS vyrábala do 20-tisíc 155-milimetrových granátov, teraz investuje viac ako 100 miliónov a chce produkciu zvýšiť až na viac ako 120-tisíc striel.
Pološtátna firma nemusí byť jedinou, ktorá bude na Slovensku vyrábať delostreleckú muníciu. Len pred pár dňami sa objavila informácia o investičnom zámere do závodu v Sobranciach, ktorý bude vyrábať kovové telá delostreleckých granátov. Stojí za ním spoločnosť prepojená na ukrajinského podnikateľa a bývalého poslanca tamojšej verchovnej rady.
Európska kapacita – sľuby vs. realita
Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov hovorí, že Ukrajina potrebuje v bojoch s ruskými silami asi 200-tisíc delostreleckých granátov mesačne. EÚ a USA však takéto množstvo nevedia dodať. „Celý slobodný svet nemá ako nasýtiť tento dopyt, pretože máme aktívnu frontovú líniu dlhú 1500 kilometrov, čo sa nestalo od druhej svetovej vojny,“ uviedol ukrajinský minister strategického priemyslu Olexandr Kamyšin pre projekt Schémy Rádia Sloboda, ktorého novinári sa podieľali na investigatíve #AbsentAmmo. Ukrajina pritom muníciu nedostáva len v rámci balíčkov pomoci, ale od výrobcov po celom svete ju aj priamo nakupuje.
Delostrelecké granáty západného kalibru v Európe vyrábajú nemecký Rheinmetall, nórsko-fínske NAMMO, francúzske KNDS (v minulosti Nexter), švédsko-britské BAE, spomínaný pološtátny slovenský ZVS Holding zo skupiny MSM Group a najnovšie aj česká firma STV. Po začiatku vojny na Ukrajine všetky ohlásili investície do zvýšenia svojej produkcie v stovkách miliónov eur. Koľko granátov vyrobia, však prezrádzať nechcú.
Výrobu delostreleckej munície podporila aj Európska únia. V rámci investičného Aktu na podporu výroby munície (ASAP) rozdelila 500 miliónov eur. V marci 2024 Európska komisia prišla s druhým investičným plánom s názvom Európsky program obranných investícií (EDIP) v hodnote 1,5 miliardy eur.
Thierry Breton, eurokomisár pre vnútorný trh, ktorý navštívil výrobný závod ZVS v Dubnici nad Váhom, hovoril v júni 2024 o tom, že európska výrobná kapacita má ku koncu roka 2024 dosiahnuť 1,7 milióna 155-milimetrových delostreleckých granátov. Podľa januárových vyjadrení Josepa Borrella, vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, to malo byť 1,4 milióna kusov.
Vyjadrenia eurokomisárov sa však nezhodujú s tým, čo hovoria európski odborníci z armády a priemyslu.
Napríklad dobre informovaný zdroj z odvetvia, s ktorým hovorili novinári v rámci projektu #AbsentAmmo, tvrdí, že odhady eurokomisárov sú len fantáziou: „Neexistuje nič také ako kapacita 1,7 milióna delostreleckých granátov v celej Európe. V skutočnosti je to možno 400-tisíc.“ Podľa neho je veľmi zlý nápad vytvárať falošné presvedčenie, že výrobná kapacita je na trojnásobku reálnej úrovne, a na takom predpoklade prijímať rozhodnutia. „Potom môžete zistiť, že z vašich tovární nevychádza dosť munície a nemáte ako zásobovať Ukrajinu a NATO. A to je naozaj najhoršia situácia.“
Optimistickejšie odhady estónskeho ministerstva obrany hovoria, že európska kapacita výroby 155-milimetrových granátov v roku 2024 je približne na úrovni 600-tisíc kusov. To je výrazne menej, ako uvádzajú európski lídri, a vyvoláva to otázky o schopnosti Európy dlhodobo podporovať Ukrajinu.
„Vyhlásenia vedúcich predstaviteľov EÚ týkajúce sa výrobnej kapacity kalibru 155 mm, ktorá má byť vraj dosiahnutá do konca tohto roka, sú nerozumné. Zvyšovanie výroby v celej Európe zaostáva, pričom súčasná celková kapacita dosahuje úroveň približne 580-tisíc kusov ročne,“ povedal pre ICJK začiatkom júla dobre informovaný zdroj z prostredia slovenského delostreleckého priemyslu.
„Do výrobných kapacít Európskej únie sa tradične zahŕňa aj munícia, ktorá reálne pochádza z krajín tretieho sveta, ako napríklad India či Egypt. Munícia sa po dovoze do EÚ tzv. ,dorobí‘ a následne sa exportuje na Ukrajinu už ako produkt EÚ,“ dodal slovenský zdroj, ktorý chcel zostať v anonymite.
To zodpovedá aj internému odhadu nemeckého výrobcu Rheinmetall z januára 2024, ktorý majú novinári pracujúci na projekte k dispozícii. Podľa neho dokážu európski výrobcovia zbraní vyrobiť okolo 550-tisíc nábojov ročne. Dva ďalšie vysokopostavené zdroje z EÚ a Ukrajiny, ktoré sa s nami rozprávali pod podmienkou anonymity, odhadli ročnú kapacitu európskeho priemyslu na viac ako 500-tisíc nábojov.
Ak to zhrnieme – viacerí odborníci z krajín EÚ, s ktorými sme hovorili, ministerstvá, ale aj interné dokumenty firiem vyrábajúcich muníciu udávajú súčasnú odhadovanú kapacitu výroby 155 mm delostreleckej munície v rozmedzí 400- až 600-tisíc striel.
Európska komisia však na svojich odhadoch kapacity ku koncu roka 2024 trvá. „Stojíme za svojím odhadom, že výrobnú kapacitu 1,5 až 1,7 milióna je možné dosiahnuť za reálnych prevádzkových podmienok v reakcii na prijaté objednávky,“ píše sa v stanovisku hovorkyne Európskej komisie zo 4. júla 2024. Odhady sú podľa stanoviska založené „na faktoch“ a prebiehajúcich „investíciách“. Odvolávajú sa aj na to, že nie všetky továrne sú verejné. „Nie všetky kapacity na výrobu munície sú verejne známe či dostupné médiám, väčšinou z bezpečnostných dôvodov,“ dodala hovorkyňa Komisie.
Podľa údajov, ktoré zverejnila americká vláda, poslali USA na Ukrajinu od začiatku invázie viac ako 3 milióny delostreleckých granátov kalibru 155 mm a viac ako milión ďalších granátov veľkého kalibru. Ukrajinské ministerstvo obrany uvádza, že za rovnaké obdobie dostalo od krajín EÚ pol milióna granátov rôzneho kalibru.
