O kreslo v Bruseli sa uchádzajú proruskí politici aj dezinformátori, ktorí chcú vystúpiť z Európskej únie.
V júni 2024 sa vo všetkých krajinách Európskej únie konajú voľby poslancov do Európskeho parlamentu. Na Slovensku kandiduje aj niekoľko známych konšpirátorov a šíriteľov ruskej propagandy. V článku sme sa bližšie pozreli na známe mená slovenskej dezinformačnej scény, ktoré sa pokúšajú dostať do europarlamentu. Dopomôcť im k tomu môže paradoxne šírenie rôzneho typu dezinformácií.
Transparency International pre Refresher zhodnotila, že kampaň do eurovolieb je na Slovensku netransparentná. Konšpirátori, ktorí do Európskeho parlamentu kandidujú, v nej zámerne cielia na negatívne emócie voličov a snažia sa ich tak vystrašiť. Európskej únii hrozí, že sa do parlamentu prekrúžkuje viacero extrémistických kandidátov, v dôsledku čoho by mohli vytvoriť aj vlastnú frakciu a pokúsiť sa presadzovať záujmy proti EÚ.
EÚ varuje pred snahami Ruska manipulovať voľby
V apríli 2024 varoval nemecký kancelár Olaf Scholz pred hrozbou, ktorú v eurovoľbách predstavujú pravicoví populisti. Tvrdí, že sa snažia zničiť to, čo Európska únia vybudovala.
Rovnako v apríli prišlo Belgicko so závažnými podozreniami o tom, že sa Rusko snaží zmanipulovať eurovoľby a ovplyvniť ich výsledok. Belgická tajná služba tvrdí, že vo viacerých európskych štátoch existuje tajná sieť, ktorá sa snaží oslabiť podporu pre Ukrajinu.
Na Slovensku hýbu eurovoľbami politicko-spoločenské témy, ktoré politici preberajú už dlhšie, povedal pre Refresher politológ Pavol Baboš. Sú medzi nimi vojna na Ukrajine a slovenská pomoc vojnou zmietanej krajine, otázky právneho štátu a finančnej pomoci zo strany EÚ.
Podľa politológa sa politické strany pravdepodobne rozhodli postaviť na kandidátku konšpirátorov najmä z toho dôvodu, aby zvýšili svoj potenciál vo voľbách: „Môžeme vychádzať len z toho, že politické strany vo všeobecnosti robia, čo môžu, pre to, aby maximalizovali svoj voličský potenciál a asi aj túto stratégiu vyhodnotili ako prospešnú.“
Smer-SD aktuálne v prieskumoch vyhráva
Podľa nového prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N by eurovoľby vyhrala strana Smer-SD. Predbehla by aj doterajšieho lídra Progresívne Slovensko. Volilo by ju zhruba 24,4 percenta voličov, čo je o takmer 1 percento viac, ako by získala strana Michala Šimečku Progresívne Slovensko. Tento prieskum z väčšej časti zachytil atmosféru na Slovensku po atentáte na Roberta Fica.
Polepšila by si aj strana Republika, ktorá by získala až 9-percentnú podporu. Stranu SNS by volili iba 4 percentá Slovákov, a tak by do Európskeho parlamentu neposlala ani jedného kandidáta. Do Európskeho parlamentu by poslali svojich kandidátov aj strany Hlas-SD, KDH, SaS a Slovensko.
Agentúra Ipsos robila prieskum verejnej mienky medzi 14. až 21. májom. Ide teda o prvý prieskum, ktorý vznikol po atentáte na Roberta Fica. Ten sa stal 15. mája a agentúra vyzbierala 70 % dát až po tomto incidente.
Podľa politológa nie je isté, či budú strane Smer-SD aj naďalej stúpať percentá: „Rozdiely medzi meraniami jednotlivých agentúr sú minimálne a v rámci štatistickej chyby, takže dnes nemôžeme povedať, že by či už strana Smer, alebo PS mali niečo isté.“
Napriek tomu, že sa SNS rozhodla na prvé miesta postaviť najsilnejšie mená z parlamentných volieb, podľa prieskumov jej to nepomohlo. Ani jeden z aktuálnych ministrov nepotvrdil, či si mandát bude chcieť uplatniť.
Podľa politológa ide v parlamentných voľbách o štandardný postup. V prípade eurovolieb, kde je účasť nízka, však kandidát nemusí dostať veľa hlasov na to, aby sa prekrúžkoval vyššie a získal mandát. Tak môžu uspieť aj kandidáti z nižších pozícií.
Nezaradení poslanci nemajú vplyv na chod parlamentu
V Európskom parlamente sú poslanci rozdelení do frakcií, najmä podľa ich ideologického smerovania. Niektorých poslancov však frakcie odmietnu, ide predovšetkým o extrémistických či radikálne euroskeptických poslancov. V súčasnosti Slovensko v EP zastupujú dvaja nezaradení poslanci – Miroslav Radačovský a Milan Uhrík.
Nezaradení poslanci nemajú takmer žiaden vplyv na chod parlamentu, keďže frakcie ako celky pripomienkujú jednotlivé návrhy zákonov.
Napriek tomu títo poslanci dostávajú plat aj diéty. V súčasnosti zarábajú europoslanci 7 000 eur mesačne plus diéty 320 eur za každý deň, čo poslanec príde do parlamentu a podpíše sa. Poslanci, ktorí sú vo frakciách, pracujú na pripomienkovaní zákonov či chodia na rôzne stretnutia. Nezaradení poslanci nemajú právo pracovať na legislatívnych návrhoch z Európskej komisie.
EÚ okrem toho poslancom hradí letenky v business class do Bruselu či Štrasburgu. Európska únia prepláca aj školy. Každý zamestnanec európskej inštitúcie má nárok na európsku školu zadarmo pre svoje deti.
Poslanci takisto dostávajú mesačne 4 000 eur na chod svojej kancelárie, ktorú musia mať vo svojej domovskej krajine. Napriek tomu, že peniaze slúžia na prenájom a chod kancelárie, niektorí poslanci si prenajali kancelárie vo svojich vlastných straníckych centrálach. Refresher sa rozprával s viacerými europoslancami zo Slovenska, ktorí potvrdili, že je možné takto systém obchádzať.
Lívia Pavlíková (Republika)
Na Slovensku ju „preslávila“ séria videí, ktoré začala zverejňovať ešte ako študentka gymnázia v roku 2019. Útočila v nich na migrantov, queer ľudí a sympatizovala so stranou Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), ktorej predseda je odsúdený za propagovanie neonacizmu.
Pavlíková je (po dlhšej pauze opäť) tvárou videoportálu Kulturblog, za ktorým stáli exposlanec za ĽSNS a súčasný člen strany Republika Milan Mazurek a dvaja poslaneckí asistenti vrátane Pavlíkovej manžela Dávida Pavlíka. Kulturblog v minulosti zablokovali na viacerých sociálnych sieťach a Špecializovaný trestný súd ho označil za extrémistický.
Kandidátka v čase pandémie covidu-19 ostro kritizovala očkovanie. Ľuďom radila, aby miesto toho začali športovať a dýchať čerstvý vzduch. Na svoje sociálne siete nahrala video, ktoré malo tisíce zdieľaní. Zaoberala sa ním aj polícia, ktorá ho označila za manipulatívne.
Pavlíková tvrdí, že do Európskeho parlamentu kandiduje najmä kvôli tomu, aby zabránila šíreniu „dúhy“ a zastavila multikulturalizmus. Na bilbordoch ju Republika propaguje pod heslom „Zastavme migračný pakt“.
Kampaň si postavila najmä na šírení kritiky EÚ a voličov sa snaží zaujať na sociálnych sieťach. „Brusel ma neprekvapil. Samozrejme, že som sa tu poprechádzala aj s mikrofónom. Video čoskoro. Zažila som tu fúzaté ‚ženy‘, malinké deti zabalené v dúhových vlajkách, štekajúcich ľudských psov na vôdzkach a mnoho ďalšieho. Je mi zle. Toto musíme zvrátiť,“ píše Pavlíková v jednom zo svojich kampaňových statusov.
Ondrej Ďurica (Republika)
Z 9. miesta kandidátky za stranu Republika kandiduje bývalý člen kapely Biely odpor Ondrej Ďurica. Hudobná skupina je známa svojimi rasistickými, homofóbnymi a xenofóbnymi textami, v ktorých často odkazovala na nacistické symboly.
„Vyhlásme im neúprosný boj, každým nádychom musia trpieť. Hriech proti krvi a rase si zaslúži ten najukrutnejší trest,“ spieva extrémistický spevák v piesni Hriechom proti rase. Kapela Biely odpor vzdala hold aj mŕtvemu neonacistovi Ianovi Stuartovi Donaldsonovi, ktorý hlásil, že robí hudbu pre biele publikum, píše Sme.
Vo svojich textoch Biely odpor spieva aj o ubližovaní queer ľuďom: „Mňa striasa pohľad na lásku dvoch spotených mužov. Dopadá ruka hnevu na tvoju tvár, tvoj úsmev na mňa neplatí. Zostal si sám, pre túto noc budeš len môj, dnes ucítiš v tvári svoju vlastnú krv.“
Ďurica je aj v súčasnosti aktívnym spevákom. Aj jeho sólový album je plný xenofóbnych textov. V piesni Invázia priamo kritizuje EÚ a migračnú politiku: „Od Bruselu do prúseru euroidioti slepo vedú nás. Na môj veru z každého smeru zaplaví nás invázia cudzích más.“
Kandidát v roku 2018 žaloval denník Nový Čas za to, že ho označil za neonacistu. Na súde však neuspel. Sudkyňa tvrdí, že novinári majú právo označovať ho za neonacistu vzhľadom na jeho pôsobenie v skupine Biely odpor.
Neonacista bol v minulosti členom strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Aktuálne pôsobí ako hovorca a podpredseda hnutia Republika. Do európskeho parlamentu kandiduje s myšlienkou „zastaviť nezmysly z Bruselu“.
Tibor Eliot Rostas (Republika)
Z posledného miesta na kandidátke Republiky kandiduje aj dezinformátor Tibor Eliot Rostas. Šéfredaktor konšpiračného magazínu Zem a Vek, ktorý pravidelne šíri ruskú propagandu, je vinný z hanobenia rasy a národa za článok „Klin Židov medzi Slovanmi“.
V roku 2014 unikla nahrávka, na ktorej Rostas žiadal bývalého ruského veľvyslanca Pavla Kuznecova o peniaze pre svoj časopis. Rostas sa veľvyslanca pýtal, či by malo Rusko záujem podporovať na Slovensku osoby či médiá, ktoré by sa snažili informovať ľudí o „vzájomnosti medzi Slovenskom a Ruskom“. Rostas odvtedy pravidelne šíri ruskú propagandu. V apríli 2024 sa stretol aj s ruským veľvyslancom Bratčikovom, s ktorým diskutoval o globálnej politike.
Rostas chce svojich voličov zaujať najmä prostredníctvom Facebooku. Počas kampane zverejňuje fotografie z rôznych stretnutí s veľvyslancami či ministrami. Stretol sa s iránskym veľvyslancom a bol aj na pracovnej ceste v Číne.
Napriek tomu, že kandiduje do Európskeho parlamentu, pravidelne vyjadruje svoj názor o potrebe vystúpenia z Únie. Vo svojich statusoch a článkoch často píše o údajnej diktatúre z Bruselu a žiada o pripojenie do hospodárskeho zoskupenia BRICS (jej členmi sú Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika, Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty – pozn. red.).
„Moje rozhodnutie vynaložiť energiu na zápas za Slovensko v Európe je rozhodnutím nezávislého uchádzača,“ tvrdí Rostas. V Bruseli vraj plánuje bojovať proti Európskej zelenej dohode, migračnému paktu či WHO.
Ľuboš Blaha (Smer-SD)
Za vládnucu stranu Smer-SD kandiduje z 2. miesta obdivovateľ Ruskej federácie Ľuboš Blaha. Ten je známy svojím šírením ruskej propagandy a vulgárnym vystupovaním najmä na sociálnej sieti Telegram, na ktorej má takmer 40-tisíc sledujúcich.
Blaha pravidelne chváli ruskú politiku a kritizuje Európsku úniu. Po tom, ako sa stal na jeseň 2023 podpredsedom parlamentu, nahradil vlajku EÚ slovenskou vlajkou a portrét prezidentky Čaputovej nahradil Che Guevarom. Na svojom Telegrame tvrdil, že to urobil pre to, aby v Bruseli bojoval za Slovensko a nie za EÚ.
Podpredseda parlamentu pozval do Národnej rady Slovenskej republiky ruskú štátnu televíziu Rossija 1, ktorej poskytol rozhovor. Blaha v diskusii povedal, že nemôžeme vyhrať vojnu proti Rusku. Práve televízia Rossija 1 slúži v Rusku ako nástroj propagandy, v ktorej diskutujúci často hovoria, ako si predstavujú budúcnosť európskych štátov. Viackrát sa tam spomínal aj zánik Slovenska.
Blaha vyhlásil, že je rád, že v televízii zaznel aj jeho hlas, pretože Rusko neberie ako svojho nepriateľa. „Slniečkári môžu aj puknúť od zlosti, ale my sa budeme rozprávať s Rusmi, budeme komunikovať s ruskými médiami, budeme sa snažiť o dialóg. Rusko nie je náš nepriateľ a ja urobím všetko pre mier,“ povedal Blaha.
Do Bruselu vraj ide bojovať za Slovensko a proti liberálom. Niekoľkokrát povedal, že chce bojovať za mier a je proti podpore Ukrajiny, s ktorou Rusko rozpútalo vojnu, keď masívne vojensky vpadlo na jej územie.
Andrej Danko (SNS)
Podľa vlastných slov „priateľ Ruska“ Andrej Danko aktuálne zastáva funkciu podpredsedu parlamentu a je súčasťou vládnej koalície. Danko sa netají svojím obdivom k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Napriek pokračujúcej vojne na Ukrajine vo februári 2024 navrhol, aby Slovensko obnovilo spoluprácu na parlamentnej úrovni s Ruskom a Bieloruskom. Netají sa tým, že stále komunikuje s Moskvou.
Danko si myslí, že územia, ktoré Rusko aktuálne okupuje, ostanú ruské. „Rusov nikto odtiaľ nevytlačí. Určite už nebude obnovený stav pred vojnou. To územie nebolo ukrajinské,“ povedal Danko v júni 2023 v diskusnej relácii Na telo.
Podpredseda parlamentu po streľbe na premiéra Roberta Fica vyhlásil, že súčasná koalícia plánuje zmeniť mediálny zákon a chce meniť aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Práve strana SNS je tá, ktorá stála za zrušením verejnoprávneho RTVS. Zákony koalícia mení v čase, keď Rada EÚ schválila zákon na ochranu novinárov.
Šéf SNS tvrdí, že do Európskeho parlamentu kandiduje najmä kvôli tomu, aby zastavil „nezmyselné zákony“ z Bruselu. V parlamente chce spojiť národné sily.
Martina Šimkovičová (SNS)
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová kandiduje do Európskeho parlamentu z 3. miesta. V minulosti bola redaktorkou televízie Markíza. Odtiaľ ju však v roku 2015 vyhodili za neadekvátne a xenofóbne vyjadrenia na Facebooku. Následne sa dala na politiku, bola v hnutí Sme rodina, potom prešla do SNS.
Takisto začala vystupovať v internetovej televízii Slovan, ktorá od roku 2018 šíri konšpirácie a dezinformácie. Šimkovičová sa tam objavuje dodnes. Zakladateľom televízie je ďalší kandidát do eurovolieb – Peter Kotlár. Do vysielania televízie si často volajú ľudí ako Štefan Harabin či Lukáš Machala, ktorý nedávno spôsobil rozruch, keď spochybňoval, či je Zem guľatá.
Ministerka kultúry v januári 2024 obnovila kultúrnu a akademickú spoluprácu a komunikáciu s Ruskom a Bieloruskom, ktorú po vypuknutí vojny na Ukrajine bývalá ministerka Natália Milanová zakázala. Tvrdí, že kultúra nemôže doplácať na vojnu.
Šimkovičová v decembri 2023 poskytla rozhovor pre proruský propagandistický web Voice of Europe. Ten Európska únia zaradila na sankčný zoznam a označila ho za nástroj proputinovskej propagandy.
Peter Kotlár (SNS)
Chemtrails „believer“ Peter Kotlár kandiduje za SNS z 12. miesta. Aktuálne pôsobí ako splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie covidu. Známy konšpirátor spochybňuje účinnosť vakcín. Medzi jeho často rozoberanými témami sú absurdnosti ako vypúšťanie chemikálií alebo baktérií z lietadiel.
„Som nedovzdelaný v mnohých politických témach. Ale načo sa budem doučovať veci, keď v základy treba spevniť. Ostatné nech si riešia ostatní, ja budem pracovať na ‚odhalení‘ otráv človeka – jedy, vakcíny, chemtrails, 5G, toxický mainstream, toxické povahy, zlosť, závisť, žiarlivosť, túžba po moci, sláve, majetku,“ napísal vo svojom profile na portáli Národné obrodenie.
Kotlár spolu so Šimkovičovou pravidelne vystupovali v televízii TV Slovan, kde konšpirovali o Európskej únii, migrantoch, pandémii covidu-19 či údajnom falšovaní volieb. Databáza Košpirátori zaradila televíziu Slovan do zoznamu nedôveryhodných webov.
Kotlár na svojom facebookovom profile, ktorý má spolu so Šimkovičovou, zdieľal aj príspevky proruskej organizácie Brat za brata. V máji 2024 ohlásil, že z televízie odchádza a tá bude teraz patriť iba Martine Šimkovičovej.
Kotlár pre portál Národné obrodenie tvrdí, že súhlasí s návratom slovenskej meny. Vojensky by sme podľa neho mali byť neutrálni a krytie by nám mali poskytovať krajiny V4 a Rusko.
Rudolf Huliak (SNS)
Starosta obce Očová a poslanec NR SR Rudolf Huliak kandiduje za stranu SNS z posledného miesta. Huliak sa aj do slovenského parlamentu dostal na kandidátke SNS. Medzi jeho hlavné agendy patrí medveď hnedý. Poľovník ich rád strieľa a fotí sa s korisťou. V roku 2020 kandidoval za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, no nepodarilo sa mu prekrúžkovať sa.
Počas zostavovania vlády šéf SNS Andrej Danko Huliaka navrhol na post ministra životného prostredia. To sa však stretlo s nevôľou prezidentky, ktorá ho odmietla vymenovať.
Huliak je na Slovensku známym konšpirátorom. Popiera klimatickú zmenu a tvrdí, že teplota sa nezvyšuje. Okrem demagógie o klimatickej kríze Huliak konšpiroval aj o plochej Zemi. V relácii TA3 tvrdil, že o tom môžeme polemizovať.
Ani Huliak sa netají svojimi proruskými názormi. Po parlamentných voľbách v septembri 2023 tvrdil, že v prípade, keby on viedol krajinu, jeho prvá cesta by viedla do Moskvy. Tvrdil, že by Putina odprosil za to, že minulá vláda vojensky pomáhala Ukrajine.
Pre portál Národné obrodenie povedal, že podporuje organizovanie povinného referenda, ktoré má slúžiť ako nástroj priamej demokracie o otázkach spojených s NATO a EÚ.
Konšpirácie = hlasy voličov?
„Žiaľ, nie je prekvapujúce, že konšpirácie a dezinformácie zaznamenávame aj tentoraz,“ vraví pre Refresher Transparency International Slovensko (TIS).
„Z nášho pohľadu sú súčasťou taktiky viacerých kandidátov, ktorí si s ich pomocou cieľavedome získavajú priazeň voličov. Vo všeobecnosti slúžia najmä na vzbudenie negatívnych emócií, na ktorých vlne sa potom takíto politici úspešne vezú,“ uvádza ďalej Transparency.
Podľa aktuálnych prieskumov sa po európskeho parlamentu môže dostať niekoľko konšpirátorov a ruských propagandistov. Podľa politológa Pavla Baboša je možné, že svoju pozíciu v Európskom parlamente využijú na vlastnú prezentáciu. Nie je isté, či budú mať silu vytvoriť vlastnú frakciu. Ak sa však do Európskeho parlamentu prekrúžkujú aj extrémistickí kandidáti z ostatných európskych krajín, nedá sa vylúčiť, že by sa nepokúsili niečo zmeniť.
„Bude záležať aj na tom, koľko spojencov si napokon v novom zložení EP nájdu a akú väčšinu budú mať iné, mainstreamové strany. Minimálne však môžu využiť pôdu EP na vlastnú prezentáciu a následne aj marketingovú prácu doma na Slovensku,“ priblížil Baboš.
