Šéf hnutia Republika chce dávať priestor konšpiračným teóriám, stopnúť financovanie kultúre, ktorá nie je tradičná slovenská, a spolupracovať so Smerom.
Bývalý dlhoročný súputník Mariana Kotlebu z ĽSNS opustil jeho stranu v roku 2021 po nezhodách a aj s bývalými kolegami ide do septembrových volieb v rámci hnutia Republika. Nezaradený europoslanec sa za pôsobenie v ĽSNS nehanbí.
Proti bývalej strane sa však vyhraňuje a Republiku sa nezdráha nazvať antifašistickou stranou. Zelené mikiny jeho kolegovia vymenili za obleky a niekoľko predvolebných hesiel pred voľbami nahradili členeným programom. Premena bývalých kotlebovcov v prieskumoch presviedča približne každého 10. voliča a parlament Republike, zdá sa, neujde.
Milana Uhríka sme sa preto pýtali na šírenie ruskej propagandy členmi Republiky, na jeho postoje o želanej pozícii Slovenska v rámci NATO a EÚ aj na to, či ich najbližšieho politického spojenca Smer stále považuje za polomafiánsku stranu.
Za ostatné mesiace sa zdá, že zo slovenských strán máte najbližšie k strane Smer, ktorú ste kedysi označili za „polomafiánsku stranu, ktorá položila Slovensko na kolená“, a dodali ste, že „asi nenájdete inú stranu, ku ktorej cítite väčší odpor“. Čo sa zmenilo, že Smer zrazu prichádza do úvahy ako najbližší koaličný partner?
Na Slovensku sa za tých šesť rokov dosť výrazne zmenila politická situácia.
Smer sa teda nezmenil? Zmenila sa len situácia?
Zmenili sa spoločenské pomery a ostatná vládna garnitúra bola ešte neschopnejšia ako tá so stranou Smer.
Bola však tiež „polomafiánska“?
Je to slovičkárenie...
To slovo ste použili vy. Spýtam sa inak, ak je dnes Smer akceptovateľný, znamená to, že už podľa vás nie je „polomafiánsky“, alebo vám to len prestalo prekážať?
Všetci vedia, že aj minulé vlády kradli a mali veľa káuz. Sami sme ich za to kritizovali. No dokázali aspoň rutinne riadiť štát tak, že veci ako-tak fungovali.
Stopli by sme financovanie zo štátneho rozpočtu tých, ktorí propagujú LGBT+ alebo gender ideológiu.
Vy ste však povedali, že „položili Slovensko na kolená“. To si máme preložiť ako rutinné riadenie štátu?
Veci v porovnaní s vládou Hegera a Matoviča relatívne fungovali. Dnes nefunguje v štáte nič. Zdravotníctvo je v horšom stave ako počas predošlých vlád. Ak bude niekto zodpovedný za návrat Smeru, tak to nebude Milan Uhrík a Republika, ale Igor Matovič a jeho vláda.
Do vlády by ste však s nimi šli vy...
Radi by sme mali panensky čistého koaličného partnera, ktorý nemá kauzy a ťažkú minulosť. Takú politickú stranu na našej scéne nevidím a nevieme si ju vyčarovať. V rámci povolebnej spolupráce musíme pracovať len s tými, ktorí budú k dispozícii. Spoluprácu s progresívcami či liberálmi odmietame z ideologických dôvodov. Ich názor rešpektujeme, no nemáme si s nimi čo povedať.
Hodnotové či ideové rozpory sú pre vás závažnejšie, ako keď máte voči niekomu korupčné podozrenie a nazývate ho „polomafiánskou stranou“?
Mojou úlohou nie je obhajovať stranu Smer. Určite však nevstúpime do akejkoľvek vlády, ktorá by chcela návrat korupčných praktík, systému „našich ľudí“, Bödörov či Kočnerov. Nie sme naivní a o strane Smer si nerobíme ilúzie. Vieme, ako dopadli všetky strany, ktoré s nimi išli do koalície. Ako predseda Republiky nedovolím, aby sa to stalo aj nám. Do prípadnej vlády so Smerom pôjdeme len za veľmi tvrdých podmienok.
Čo sú to veľmi tvrdé podmienky?
Nemienime sa prizerať korupčnému správaniu či zneužívaniu silových zložiek na diskreditáciu opozície či kritikov. Nebudeme sa prizerať ani dvojtvárnej politike Smeru, ktorý hovorí na Slovensku a v Bruseli úplne protikladné veci. Maroš Šefčovič a Monika Beňová v EÚ na rozdiel od nás hlasujú vždy v probruselskej línii, hoci na Slovensku Ľuboš Blaha ide úplne naopak.
Ako si to chcete ustrážiť?
Našou podmienkou bude kontrola nad niektorými silovými rezortmi a zložkami, aby sme to vedeli ustrážiť. V opačnom prípade by hrozilo, že sa situácia vráti do čias „našich ľudí“. V rámci politického kompromisu vieme ísť do vlády so Smerom či SNS, ale len za tvrdých protikorupčných podmienok a nerobenia dvojtvárnej politiky.
O aké konkrétne rezorty budete mať v prípadnej vláde záujem?
V kontexte protikorupčnosti o ministerstvo vnútra, obrany alebo o SIS. Na protikorupčnosti si mimoriadne zakladáme. My zápasíme za každé euro a ťažko sa nám bojuje proti stranám, ktoré majú na konte milióny. Odmietame ustupovať ich praktikám. V rámci iných rezortov máme dobre pokryté financie, hospodárstvo alebo zdravotníctvo. Samozrejme, chceli by sme cez ministerstvo kultúry chrániť slovenskú tradičnú kultúru.
Čo si predstavujete pod ochranou slovenskej tradičnej kultúry? Chcete cenzurovať nežiaducich umelcov alebo im zrušiť podporu?
Žiadnych umelcov nechceme cenzurovať. To sa nikdy nikomu neosvedčilo. Nech si každý umelec robí, čo chce. Rozhodne by sme však zrušili financovanie ideologických mimovládnych organizácií, ktoré tlačia liberálnu dúhovú agendu.
Čiže by ste zrušili dotácie pre divadlá, vydavateľstvá či festivaly?
Áno. Stopli by sme financovanie zo štátneho rozpočtu tých, ktorí propagujú LGBT+ alebo gender ideológiu. Nemali by dostávať financie od štátu, ak nie sú v súlade s kultúrnymi hodnotami a identitou, ktoré razí štát. Ak tu chcú pôsobiť kultúrne mimovládne organizácie, musia mať transparentné financovanie. Urobili by sme určite poriadok aj s kultúrnymi mimovládkami na školách a v škôlkach.
Išli by ste teda podľa vzoru Maďarska?
Áno.
Nie je to však v rozpore s vašou programovou zásadou absolútnej slobody slova?
Nech si robí každý, čo chce. Štát však nie je povinný ich podporovať. Nejdeme zavádzať taliban, ktorý pozerá ľuďom do spální, kto s kým spáva. Nemám na to právo a ani ma to nezaujíma. Žiaden štát však nemá povinnosť podporovať všetky inštitúcie a práve to by sme stopli.
Takže by ste zrušili dotácie pre inštitúcie, ktoré nie sú v súlade s vašou predstavou o tradičnej slovenskej kultúre?
Áno, všetky, ktoré nie sú v súlade s naším politickým programom a našimi tradičnými kresťanskými hodnotami.
Čo medzi vaše hodnoty patrí?
Napríklad ochrana rodiny, usporiadaného života.
Aký typ rodiny máte na mysli?
Klasickú rodinu. Muža, ženu, a ak pán boh dá, tak aj deti. Treba chrániť aj matky samoživiteľky, keďže veľa rodín končí rozvodom.
Zaslúžia si iné rodiny, napríklad zložené z LGBT+ ľudí, rovnocenné práva ako tie „klasické“?
Nie. No neprekáža mi, čo robia ľudia doma v posteli. Nie sme Taliban a odmietame ich sledovať cez kľúčové dierky.
Keďže existuje ústavná ochrana súkromia, je to irelevantný argument...
V Afganistane sa to robí.
Asi sa nechceme porovnávať s vládou Talibanu.
Samozrejme. Som však presvedčený o tom, že ľudia inej sexuálnej orientácie majú dnes na Slovensku rovnaké práva. Manželstvo je však zväzok muža a ženy. Ak by platilo pre páry rovnakého pohlavia, stratilo by svoj zmysel. Neuznávame ani registrované partnerstvá, ktorých povolenie v každej krajine končí požiadavkou na manželstvo.
Keby požiadavka LGBT+ skončila pri registrovaných partnerstvách, bolo by to za vás v poriadku?
Ani tak nie.
Nechcete uľahčiť život desiatkam tisíc Slovákov?
Nech si žijú, ako chcú, nič im nechceme zakazovať. Je to zásada nášho ideologického prístupu. Súčasný stav nechceme zmierňovať ani sťažovať. Nie je našou morálnou ani politickou povinnosťou snažiť sa legalizovať zväzky rovnakého pohlavia. Prečo by sme to robili, keď to nie sme povinní robiť?
Stretol som sa s tým, že sa označujete za antifašistickú stranu. Zároveň považujete termín fašizmus za vyprázdnený. Znamená to, že sa staviate proti niečomu, čo je vyprázdnené?
Nie. Navyše okrem historickej roviny sa staviame aj proti ideologickému fašizmu.
Prečo termín používate, keď ho sami považujete za vyprázdnený?
Vyprázdnili ho liberálni politici a médiá, ktoré ho používajú na označenie akéhokoľvek názorového oponenta. Za fašistu je dnes označovaný každý vlastenec. Dokonca aj ruský prezident Vladimir Putin. To slovo sa začalo používať tak bežne, že stratilo pôvodný význam, ktoré malo.
V ktorom zmysle ste teda antifašistická strana?
Najmä v kontexte súčasných udalostí, keďže našou prioritou je riešiť problémy dneška a zajtrajška. Nechceme, aby sa fašistické praktiky ako cenzúra, rozpútavanie vojen či segregácia obyvateľstva vracali naspäť. Minulosť už nezmeníme, musíme však zabezpečiť, aby sa neopakovala v analógiách. Je jedno, či sa to bude týkať Židov alebo názorových menšín, dezolátov, bigotov či katolíkov.
Alebo sexuálnych menšín...
Tie predsa nikto nediskriminuje.
Chcete antifašistickú agendu presadzovať s ľuďmi ako Milan Mazurek, ktorý je právoplatne odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia?
Rozhodne áno. Za Milanom Mazurekom si stopercentne stojím.
Je podľa vás extrémista?
Nie. Bol odsúdený za to, že povedal na hlas to, čo si myslí väčšina Slovákov, že osadníci robia problémy. Povedal to akurát nahlas, niekomu sa to nepáčilo a v prípade rozhodol spolitizovaný súd.
Čiže ani v minulosti podľa vás nebol extrémista?
V minulosti mal nejaké vyhlásenia a prepálené správanie. Ospravedlnil sa za to, a sám hovorí, že to nie je cesta, ako robiť politiku. Je to veľmi inteligentný mladý muž s politickou budúcnosťou.
A bol niekedy extrémistom Ondrej Ďurica?
Podľa slovníka, ktorý používate vy, v minulosti asi bol.
Viete, že podľa rozhodnutia súdu ho môžu médiá nazývať neonacistom?
Podľa rozhodnutia súdu musí ako politik strpieť zvýšenú mieru kritiky.
Súdny spor však súvisel s jeho minulosťou v neonacistickej kapele Biely Odpor a tým, že kričal na koncerte „Sieg Heil“...
Podľa jeho slov to nekričal on, ale niekto iný na koncerte. Hovorí, že si nespomína.
V textoch kapely chcel napríklad trestať zradcov rasy...
No. Texty boli v 90. rokoch také, aké boli. Svoje pôsobenie v skupine nepopiera. V tom čase mal 17 rokov. Medzičasom postavil dom, bol vojakom, získal bezpečnostnú previerku, založil si rodinu a žije usporiadaný život.
Dnes navyše už spieva len provlastenecké texty. K starým piesňam sa nevracia a tvrdí, že nie sú cestou, ako raziť vlasteneckú politiku. Nemôžeme na celý život odsúdiť ľudí za to, čo robili, keď dospievali.
Ja sa len pýtam, či je legitímne mať v strane, ktorá sa označuje za antifašistickú, ľudí s dokázateľnými prejavmi netolerancie a neznášanlivosti. Je to podľa vás v poriadku?
O tom si môže myslieť každý, čo chce. Ondrej Ďurica je správny chlap s usporiadanými hodnotami, ktorý vie, čo je správne, a k minulosti sa už nevracia. Nie každý bol v sedemnástke miništrantom. Mnohí urobili v mladosti hlúposti, pri ktorých si dnes ťukajú po čele.
Odsudzujete však prejavy vašich členov predtým, ako podľa vás prešli osobnostným prerodom.
Áno. Boli to mladícke nerozvážnosti. Uvedomili si svoje hodnoty.
Počúvate Biely Odpor?
Teraz nie.
A kedysi?
Pár pesničiek som poznal, lebo to sa k človeku dostane, rovnako ako Zóna A či Konflikt. Tiež som vyrastal v 90. rokoch.
Na vašich bilbordoch hlásate, že „bude pokoj a mier“. Na aké územie toto želanie vzťahujete?
Obe chceme zabezpečiť predovšetkým na Slovensku. Pri všetkej pokore a láske k vlasti si uvedomujeme, že Slovensko nemá geopolitickú silu, aby zabezpečilo ukončenie konfliktu na Ukrajine a dohodu medzi Ukrajincami, Rusmi či inými štátmi.
Ku konfliktom sa chceme stavať racionálne a chceme presadiť, aby bola slovenská zahraničná politika čo najmenej konfliktná, Slovensko sa nezapájalo do cudzích konfliktov a sústredilo sa na pomoc Slovákom a ich pokojný život.
Želaný „mier“ na bilbordoch odkazuje aj na konflikt na Ukrajine?
V súčasnom kontexte áno. V budúcnosti aj k iným konfliktom. Je faktom, že Slovensko je členom NATO, hoci voči tomu máme isté výhrady. Ani to nás však nezaväzuje, aby sme posielali na Ukrajinu zbrane, protivzdušné systémy či stíhačky. Mier môžeme garantovať len na Slovensku. Zabezpečenie mieru na Ukrajine nie je v našej kompetencii.
Aký je z vášho pohľadu ideálny scenár vývoja konfliktu na Ukrajine?Najlepší hypotetický scenár by bol, keby k nemu vôbec neprišlo...
Na to je už neskoro.
Ku konfliktu prišlo v dôsledku historických okolností, keď sa Ruská federácia cítila ohrozená rozširovaním NATO.
Chceme, aby si ľudia mohli vybrať, čomu budú veriť.
Tak znie ruská zámienka.Skôr zdôvodnenie. Kým nebudeme počúvať aj druhú stranu, žiaden dialóg nebude možný. Rusko napríklad hovorí o genocíde a útlaku svojho obyvateľstva na Ukrajine. Nemôžeme však spochybniť, že Ukrajina bola vojensky napadnutá Ruskou federáciou, ktorá je teda agresor. Môžeme snívať o tom, ako by to malo byť, no nevyzerá to, že Rusko sa z územia východnej Ukrajiny stiahne len tak. Nie je to v ich strategickom záujme.
Som tvrdý realista a myslím, že situácia na Ukrajine sa už nikdy nevráti do starých koľají a Donbas, Krym a Luhansk sa tak nedostanú pod správu Kyjeva. Ak by k tomu prišlo, obávam sa scenára, aký poznáme z Palestíny a Izraelu, keďže nevraživosť medzi ruskými a ukrajinskými obyvateľmi by bola neprekonateľná.
Najlepší výsledok bude ten, ak príde k mierovým rokovaniam medzi Ruskou federáciou, Ukrajinou a prípadne jej západnými spojencami a dohodne sa scenár, aby konflikt skončil v prospech oboch strán a skončilo zabíjanie.
Ukrajina dlhodobo odmieta, aby ruskí okupanti ostali na jej území. Ako si predstavujete, že sa dohodnú s Ruskom?
Práve preto by mal byť vyjednávačom mieru niekto nestranný a rešpektovaný všetkými stranami. Aj pápež sa vyjadril...
Pápež má cirkevnú, nie politickú autoritu...
Je to však predsa len morálna autorita, ktorá potvrdila, že Rusko sa obáva rozširovania NATO. Osobne ruské obavy chápem, hoci sa s ich riešením v podobe invázie na Ukrajinu celkom nestotožňujem. Spomeňme si na analogický scenár, keď Sovietsky zväz rozmiestnil rakety na Kube a USA vyeskalovali situáciu tak, že hrozila tretia svetová vojna.
Sovietsky zväz zanikol a skončila sa aj studená vojna. Geopolitická situácia sa od 50 rokov predsa len posunula...
Princípy však ostali. Žiadna veľmoc nepovolí, aby nie priateľská veľmoc v jej blízkosti umiestňovala zbrane. Každá chce mať v okolí nárazníkovú zónu.
Rusko inváziou na Ukrajine narušilo jej garantovanú územnú celistvosť. Rešpektujete územnú celistvosť Ukrajiny?Áno, no myslíme, že už sa neobnoví v takej podobe, akú sme poznali.
Prečo postoj obhajoby obnovenia územnej celistvosti Ukrajiny netlmočíte verejne?
Pretože k nej nikdy nepríde.
Ako si tým môžete byť istý v dobe, keď vojenský konflikt stále prebieha a Ukrajina dokonca naštartovala protiofenzívu?
Pri mierových rokovaniach musíte brať do úvahy, že Rusko je jadrová veľmoc, ktorá by vedela zničiť polovicu planéty. Každý v kútiku duše tuší, že obnova vzťahov medzi Ukrajincami a Rusmi žijúcimi na Ukrajine je na 100 rokov nemožná. Akokoľvek by ste Ukrajinu zlepili do pôvodnej podoby, bol by to zárodok budúcich konfliktov, partizánskych bitiek a terorizmu.
Vaši členovia pravidelne a s veľkým dosahom na sociálnych sieťach kopírujú postoje Kremľa. Zdieľajú často úryvky vyjadrení Vladimira Putina či Sergeja Lavrova. Uvedomujete si, do akej miery sa kremeľské pozície prekrývajú s prejavmi Republiky?
Neobhajujeme postoje Kremľa, rovnako ako neobhajujeme postoje Washingtonu alebo Bruselu. Mnohí členovia nanajvýš sprostredkúvajú informácie z druhej strany. Za tým si stojíme. Verejnosť má právo na informácie z druhej strany, lebo to, čo na Slovensku momentálne čítame a vidíme, je ukrajinská propaganda. Ruský svet však vníma ruskú stranu.
My vypĺňame dieru v našom informačnom priestore. Aby ľudia vedeli, že existuje aj iný ako mainstreamový a často nekritický pohľad na svet. Mainstreamové médiá tlačia svoju verziu a ľudia sú, prirodzene, zvedaví na druhú „zakázanú“ verziu pravdy. Keby boli médiá vyváženejšie, nebol by taký dopyt po druhej strane príbehov.
Hovoríte, že na Slovensku sa šíri ukrajinská propaganda. Rozumiem tomu správne, že vy sa ju snažíte vyvažovať tou ruskou?
Chceme, aby si ľudia mohli vybrať, čomu budú veriť. Ako hnutie sme zástancom slobody slova a chceme, aby sa ľudia rozhodovali na základe faktov a nie na základe jednostrannej propagandy.
Prekáža mi, že slovenská spoločnosť sa strašne polarizuje a všetko sa hrnie do extrému. Počas covidu ste boli buď za očkovanie, alebo dezolát. Dnes ste buď za Ukrajinu, alebo šíriteľ ruskej propagandy. Obe strany majú svoju verziu pravdy. Ak nie ste v línii mainstreamu, ste dezolát.
Rešpektujete existenciu objektívnej skutočnosti?
Neexistuje nič také ako objektívna skutočnosť. Existujú len subjektívne uhly pohľadu.
Naozaj?
Áno. Pravda je len vecou pohľadu a spravidla má každý tú svoju.
Platil tento princíp, aj keď Tomáš Špaček spochybňoval masaker v Buči a nazval ho zinscenovaným?Nemyslím si, že to robil. Ukázalo sa to ako konšpiračná teória. No druhou vecou je, že si treba vypočuť aj konšpiračné teórie. Treba im dať priestor, lebo ak by sme nikdy nič nespochybnili, skončíme ako ovce, ktoré veria všetkému, čo im naservírujú. Aj na ukrajinskej strane bol hoax o duchovi Kyjeva, ktorý mal zostreľovať ruské stíhačky. Jeho príbeh prebrali mainstreamové médiá, no nakoniec sa ukázalo, že nik taký neexistoval.
Informácie o Ukrajine nemôžeme len tak nekriticky hltať. Musíme ich spochybňovať, dokiaľ sa nepreukážu ako pravdivé.
Ospravedlnil sa Tomáš Špaček za tvrdenia o Buči?
Musíte sa spýtať jeho. Jeho profil nesledujem ani nezdieľam.
Nesledujete jedného z vašich najúspešnejších prispievateľov na sociálne siete?
Nie. Nesledujem ani vlastný profil na Facebooku.
Skutočne? A kto vám ho spravuje?
Ja sám, no nesledujem reakcie a odpovede. Je ich veľa a nemám na to čas.
Na Facebooku ste sa pochválili návštevou ruskej ambasády v Bruseli. Zástupcovia ktorých krajín boli ešte prítomní a o čom ste sa s nimi rozprávali?
Išlo o každoročné oslavy dňa ruskej ústavy. Pozvali predstaviteľov množstva štátov, hoci chýbali západní diplomati, ktorí to chtiac či nechtiac bojkotovali. Niektorí neprišli, lebo by to bol neželaný diplomatický signál s negatívnym reputačným odkazom. Ich absencia mi však neprekážala, bolo tam viacero konzervatívnych či nezaradených europoslancov. Bola to spoločenská recepcia, jedli sme chlebíčky a vypili pár pohárov prosecca.
Moja účasť mala byť symbolom, že ako hnutie Republika a v budúcnosti aj ako Slovensko, nemáme krvavé oči, nechceme hnať situáciu do extrému a vieme sa stretávať, rokovať a navzájom počúvať, nech je situácia akokoľvek kritická a zlá. Šiel by som aj na inú ambasádu, keby z nejakej prišlo pozvanie.
Pozvanie z ukrajinskej strany ste asi nedostali, však?
Nie.
Čím to podľa vás je?Neviem. Netuším. Treba sa spýtať Ukrajincov.
Vo vašom predvolebnom programe hovoríte o iniciovaní referenda o vystúpení z NATO, ktoré považujete za prežitok studenej vojny, zdroj vojenského napätia a strojcu agresívnej zahraničnej politiky. Pri tejto príležitosti evokujete aj neutralitu Slovenska. Ako si ju máme predstaviť a ako možno mimo NATO dosiahnuť slovenskú obranyschopnosť?
Mnohí, najmä mladší ľudia, ktorí si nepamätajú heslo „So Sovietskym zväzom a nikdy inak“, si neuvedomujú, že veci sa môžu meniť a vojenská bezpečnosť Slovenska môže byť garantovaná inak ako NATO a že existuje iný scenár. NATO je prežitok studenej vojny, keďže vznikla ako náprotivok Varšavskej zmluvy.
V súčasnej podobe nie je súčasťou riešenia bezpečnostnej situácie, ale skôr zdrojom napätia v Európe. Potrebujeme bezpečnostnú architektúru, ktorá zohľadní viac záujmy Európy a menej záujmy Washingtonu. Chceme, aby medzi sebou európske krajiny nevideli riziko konfliktu.
Ako si to konkrétne predstavujete?
NATO v dnešnej podobe bude musieť skončiť. Buď bude reformované, alebo zrušené. Naše hnutie razí víziu vojenskej neutrality, aby sa Slovensko nezapájalo do zahraničných vojenských operácií a konfliktov.
Pripomeniem, že Slovensko sa ani dnes nezapája do zahraničných vojenských konfliktov. Ukrajinu podporujeme materiálne, nie personálne. Žiaden Slovák na Ukrajine nebojuje.
Nezáleží na tom, či ide o priame alebo nepriame zapojenie. Keď pošlete všetky tanky, vrtuľníky, stíhačky či náboje, tak sa do vojny zapájate. Ide o slovičkárenie.
O geopolitickom smerovaní Slovenska majú rozhodnúť ľudia v referende.
Slovenský parlament rozhodol, že takáto pomoc je v národnom strategickom záujme.
NR SR tak mohla, samozrejme, rozhodnúť. Iný parlament môže rozhodnúť inak. Politici to vždy nazvú a odprezentujú tak, ako chcú. Fakt je taký, že slovenské zbrane sú súčasťou vojenského konfliktu na Ukrajine.
Ako si slovenskú neutralitu predstavujete?
Sú dva scenáre. Buď Slovensko zostane členom NATO, alebo vystúpi a bude neutrálne, alebo súčasťou iného bezpečnostného vojensko-obranného spolku. Ak ľudia v referende rozhodnú, že v NATO ostaneme, ako politici to budeme musieť rešpektovať, no aj tak budeme raziť víziu vojenskej neutrality v rámci Aliancie, podľa tzv. maďarského scenára. Maďarsko napríklad neposlalo na Ukrajinu zbrane a nedovolilo ani ich transport cez svoje územie. Do konfliktu sa nezapája aktívne ani pasívne.
Keď ľudia rozhodnú o vystúpení z NATO, bude to komplikovanejšie, ako si to mnohí jednoduchší politici predstavujú, že vystúpime hneď zajtra. Stav našej armády nie je taký, že by dokázala zabezpečiť obranu ani len pred stredne veľkou armádou. Museli by sme obnoviť bojaschopnosť a obranyschopnosť našej armády a potom sa vydať cestou neutrality napríklad ako Rakúsko alebo Švajčiarsko, ktoré majú na obranu v pomere k HDP nižšie výdavky ako my.
Keď už argumentujete Rakúskom, tak poznáte historické dôvody, prečo nie je Rakúsko v NATO?
Je to ich historická pozícia a autonómne rozhodnutie.
Rakúsko nie je členom NATO, lebo to bola podmienka Sovietskeho zväzu po druhej svetovej vojne.
Je to úplne jedno. Hádam mi nechcete povedať, že ak by chcelo ísť Rakúsko do NATO dnes, tak by ich odmietli len preto, lebo sa tak pred 70 rokmi dohodli mocnosti? Prijali by ich rovnako, ako prijali Fínsko.
Rozdiel je aj v tom, že Rakúsko je obklopené členskými krajinami Aliancie a necítia ohrozenie.
Chcú zostať neutrálni, lebo ich obyvatelia to považujú za rozumnejšie. Z NATO si netreba robiť svätý grál, ktorý nás pred niečím ochráni. Byť členom jednostranného vojenského spolku je skôr zdrojom problémov ako stability.
Nemyslíte si, že naše členstvo v NATO chráni Slovensko?
Hovorí sa o tom, že členstvo NATO nás chráni pred vonkajšími hrozbami, ja sa však sám seba pýtam, kto nás ochráni pred zásahmi zvnútra NATO, napríklad pred zasahovaním USA do našich volieb.
Naše členstvo treba brať s rezervou a chrániť naše národné záujmy, či už sme v NATO, alebo nie. Určite nebudeme robiť veci ako odvolaná Hegerova vláda, ktorá o darovaní migov rozhodla bez mandátu NR SR a napriek nesúhlasu väčšej časti verejnosti. O geopolitickom smerovaní Slovenska majú rozhodnúť ľudia v referende.
Peter Marček trepe do sveta blbosti. Je to starší skrachovaný pán, ktorý čelí exekúciám a vie sa zviditeľniť len tým, že do sveta trepe opilecké reči.
Počítate pri posilňovaní slovenskej armády aj so zavedením povinnej vojenskej služby?
Neplánujeme povinnú vojenskú službu. Ale ide o nevýhodu neutrality, ktorú musíme ľuďom tlmočiť. Ak zostaneme v NATO, budeme súčasťou kolektívneho Západu, ale aj terčom ruských rakiet, alebo vystúpime, no budeme mať vyššie výdavky na obranu.
Vy hovoríte, že sme ako člen NATO terčom ruských rakiet, zatiaľ čo ich rakety dopadajú na Ukrajinu, ktorá v Aliancii nie je...
Rusko označilo Slovensko za nepriateľskú krajinu pre európske sankcie a dodávky zbraní. Rozhodnutia slovenskej vlády nás tak namiesto ochrany vystavili ešte väčšiemu nebezpečenstvu.
Ako jedna z mála politických strán a asi jediná so širšou podporou máte v programe aj referendum o vystúpenie z Európskej únie. Prečo spochybňujete naše členstvo v EÚ?
Odmietame súčasnú politiku Únie. Ako europoslanec aj občan si myslím, že jej súčasná politika ničí Európu, či už ide o demografickú, zelenú, bezpečnostnú či imigračnú politiku. Rozhodnutia Únie škodia jej štátom a nie sú v ich záujme.
Ste aj proti ekonomickej spolupráci európskych krajín?
Vonkoncom nie. Slovensko je malinké a samo nemá šancu konkurovať veľmociam ako USA, Rusko, Čína či Japonsko, ktoré by nás vedeli skúpiť, zruinovať či ekonomicky ovládnuť za pár dní.
Do EÚ sme vstupovali s pozitívnou víziou, že budeme slobodne cestovať a obchodovať. Žiaľ, medzičasom sa to zvrtlo a EÚ začala rozhodovať o prijímaní imigrantov, manželstvách osôb rovnakého pohlavia, sociálnej politike a bezpečnosti. Slováci Únii mandát na toto nedali. Chceme, aby sa EÚ zreformovala naspäť na čisto hospodárske združenie, bez toho, aby nám bruselskí úradníci hovorili, že máme jesť hmyz.
Na európskej úrovni nerozhodujú úradníci, ale zástupcovia členských krajín.
Problém je, že zástupcovia Európskej komisie sa síce oficiálne zodpovedajú parlamentu, ale v skutočnosti nikomu. De facto sú neodvolateľní, keďže sa dá odvolať len celá komisia. Navyše nie sú závislí od verejnej mienky ako poslanci. Ako komisári sa nezodpovedajú občanom, ale vládam. Či tam budete, závisí od politikov, nie od občanov. Kritizujeme, že takto volení eurokomisári neprijímajú rozhodnutia v prospech občanov.
A čo ak sa nepodarí prerod EÚ na čisto hospodárske spoločenstvo?
Spýtame sa občanov, či chcú v EÚ zotrvať, a ich rozhodnutie budeme rešpektovať. Na rozdiel od ĽSNS sa však do referenda nehrnieme. Nehanbím sa za svoje členstvo v ĽSNS, ale ani 1 500 členom ĽSNS sa za 5 rokov nepodarilo vyzbierať dosť podpisov pod petíciu na vyhlásenie referenda o vystúpení z Únie. Všetci frajeri, ktorí volajú po okamžitom vystúpení z EÚ, by si mali najskôr skúsiť, aké náročné je vôbec podpisy vyzbierať a vysvetľovať, aká je situácia.
Myslíte si, že oklieštenie na hospodársku úniu je v súčasnej geopolitickej situácii možné?
Je to dokonca žiaduce.
Medzi „možným“ a „žiaducim“ je rozdiel. Keď na podobné smerovanie Únie tlačila Veľká Británia, dopadlo to brexitom...
Je to však nutné a nevyhnutné. Počet konfliktov a odstredivých tendencií v rámci EÚ narastá spolu s odporom štátov. Británia odišla a Maďari a Poliaci sú už jednou nohou vonku. V mnohých štátoch sa pomaly, no systematicky dostávajú k moci eurorealistické či euroskeptické strany.
Odpor voči súčasnej forme bruselskej vlády silnie a buď budú odstredivé tendencie pokračovať a štáty začnú odchádzať, alebo sa vrátime k pôvodnej hospodárskej spolupráci, ktorá vyhovuje všetkým štátom. Keď sa budú prijímať len rozhodnutia výhodné pre všetkých, nikto sa nebude môcť sťažovať. Paradoxne to bude perspektívnejší model ako dnes. Dnes je EÚ v každom prípade odsúdená na katastrofický scenár.
Aký katastrofický scenár máte na mysli?
Vidíte vývoj súčasnej politiky? Ideme z krízy do krízy. Prišiel covid, vojna na Ukrajine, energetická kríza, keď Únia prestala nakupovať suroviny z Ruska.
Za pandémiu ani vojnu predsa nemôžete viniť EÚ.
Vojnu zapríčinila politika Západu.
To je nanajvýš vaša interpretácia.Následne prišla inflačná kríza a zdražovanie potravín. Teraz nás čaká energetická kríza v dôsledku nezmyselných zelených politík ako Fit For 55, Green Deal či Euro 7, ktoré množstvo expertov z priemyslu považuje za nezrealizovateľné.
Keďže hnutie Republika nemá poplatky za voľby. Kampaň financujete z veľkej väčšiny vy a Miroslav Suja. Strane ste dali dosiaľ pôžičky vo výške 150 000, respektíve 195 000 eur. Ako sa dajú takéto sumy poskytnúť z poslaneckých platov?
Pán Suja podniká od svojich 18 rokov. Má veľa firiem a relatívne slušný majetok. Ja som už takmer osem rokov poslancom, pričom poslanecké platy skutočne nie sú malé. Predtým som podnikal v IT a do politiky som nevstupoval ako nemajetný človek. Miroslav Suja dal mnoho peňazí už na svoju županskú kampaň. Každý vtedy investoval toľko, koľko si vedel dovoliť. A tak je to aj teraz.
Riešime to formou pôžičiek. Všetci, ktorí ich poskytujú, sú presvedčení, že hnutie získa tri percentá, a teda štátny príspevok, a peniaze sa im vrátia. Na investíciu do kampane sme sa psychologicky a finančne pripravovali dva roky a na začiatku hnutia som členom povedal, aby šetrili, keďže kampaň budeme financovať prioritne zo svojich zdrojov. Nechceme byť zaviazaní oligarchom a tŕpnuť, či nám NAKA vykopne dvere.
Zostáva vám dosť peňazí na zvyšok kampane?
Pri financovaní predvolebnej kampane už narážame na prirodzené limity. Ešte mám nejaké zdroje a niečo požičia aj manželka. Myslím, že to vykryjeme. Miroslav Suja je z nás najzámožnejší a nedávno predal pozemok za milión eur v Detve, kde patrí jeho rodina k historicky majetnejším. Takže aj on má ešte niečo k dispozícii.
Peter Marček, na základe ktorého strany ste vybudovali hnutie Republika, spomína, že vedenie strany poslalo do Moskvy list, v ktorom žiada o finančnú podporu Rusko. Je to pravda?
Je to úplný blud a klamstvo. Od Moskvy sme nikdy nič nechceli a nič nám ani nedali, ani neponúkali. Peter Marček trepe do sveta blbosti. Je to starší skrachovaný pán, ktorý čelí exekúciám a vie sa zviditeľniť len tým, že do sveta trepe opilecké reči. Natrepal už kopec nezmyslov. Z Republiky sme ho jednohlasným rozhodnutím predsedníctva vylúčili. Nie je náhoda, že pán Marček prešiel už piatimi či šiestimi stranami.
Môžete teda potvrdiť, že hnutie Republika nie je financované nikým iným ako vlastnými členmi?
Áno.
Hovorí vám niečo meno Bohuš Garbár?To je ten z Hlavných správ, ktorý na zázname preberal úplatok od pracovníka ruskej ambasády. Bola to veľmi trápna situácia a čudujem sa mu, lebo na to asi nebol odkázaný.
Viete o tom, že by prispieval Bohuš Garbár hnutiu Republika alebo ĽSNS?
Republike nie a pri ĽSNS si to nepamätám.
V roku 2016 prispel ĽSNS 10 000 eur. Nebolo vám to podozrivé?
Pán Garbár vtedy patril k majetnejším ľuďom.
V tom čase bol nezamestnaný a nemajetný.Tak potom neviem, odkiaľ tie peniaze mal, no ani ma to nezaujíma. Hnutiu Republika neprispel nič a nemám s ním nič spoločné. Na videu, na ktorom berie od ruského agenta peniaze, som sa dobre smial.
Máme 2 000 členov a podobne veľa sme mali aj v ĽSNS. Nevieme si preveriť každého a garantovať, či je niekto taký hlúpy, že zoberie takto peniaze. Nemôžete dať za všetkých ruku do ohňa. Keď však niekto niečo také spraví, musíme sa od toho dištancovať.
Je však nekorektné vyzdvihovať Bohuša Garbára, zatiaľ čo sme svedkami zahraničného financovania cez americkú ambasádu celých politických projektov a toho, že mnoho politikov vzišlo z mimovládok financovaných americkou vládou. To nikomu neprekáža.
Chcete porovnávať zamestnanie v mimovládnej organizácii, ktorej prispieva americká ambasáda, a preberanie úplatku ruským špiónom?
Mnohé politické projekty sú financované legálne cez zahraničné mimovládne organizácie, ako napríklad nadácia otvorenej spoločnosti. Podľa mňa je to však pololegálne.
O akých politických projektoch hovoríte?
Hovorím napríklad o Globsecu či Jaroslavovi Naďovi, ktorý vzišiel zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku, ktorú financovala americká firma, od ktorej teraz Slovensko kupuje vrtuľníky. V čom je prípad Garbára iný ako to, že človek, ktorého financovala americká vláda, robí na Slovensku politiku?
Pre vás je to rovnaké?
Áno.
Už ste spomenuli rozdiel medzi ĽSNS a Republikou. V roku 2021 ste tvrdili, že kameňom úrazu boli nové stanovy, v ktorých sa mal Marian Kotleba zabetónovať na pozícii predsedu. Bol to jediný dôvod?Nie jediný, ale posledný. Nie je náhoda, že od Mariana Kotlebu odišli všetci europoslanci, polovica poslaneckého klubu aj členov, trištvrte vedenia. Dokonca aj jeho vlastná žena ušla za Egypťanom do Hurgady. Marian Kotleba nedokáže vychádzať s nikým okrem seba.
Ako má volič čítať rozdiel medzi týmito stranami?ĽSNS je strana jedného muža, pričom Republika je tímová strana. Druhý rozdiel je v profesionalite. Máme profesionálnejšie štruktúry, pripravené vládnuť, zatiaľ čo v ĽSNS je veľmi slabo využiteľný ľudský potenciál na výkon reálnej politiky a obsadenie ministerstiev. Iný rozdiel je, že ĽSNS už nikto neberie vážne ako relevantnú silu. Na vine je ich politický výtlak, ale aj forma prezentácie.
Relevantnosť vo forme koaličného potenciálu hnutia Republika pre zmenu spochybnil predseda SNS Andrej Danko, ktorý povedal, že ten váš je nulový.
Andrej Danko sa chce len zviditeľniť, pričom sa hrabe do koalície s Hlasom, ktorý chce ísť pre zmenu s progresívcami.
SNS však uznávate ako prípadného koaličného partnera. Áno, vnímame ich tak, napriek výhradám, ktoré máme voči ich minulým pôsobeniam vo vláde. V každom prípade odmietam, že máme nulový koaličný potenciál.
Čelného predstaviteľa Republiky Miroslava Suju vyšetruje NAKA v súvislosti so šafárením na regionálnej správe ciest BBSK. Je obvinený z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a hrozí mu 10-ročný trest. Je vhodné, aby bol takýto človek na kandidátke protikorupčného hnutia?
Nie. Toto trestné stíhanie už dvakrát v Banskej Bystrici stopli ako neodôvodnené. Za Matovičovej vlády ho začal opäť vyšetrovať mladý ambiciózny vyšetrovateľ zo Žiliny, ktorý vykopával dvere Tiborovi Rostasovi a kričal, že mu zastrelia psov.
Radšej by som sa rozprával o skutkovej podstate. Pripomeniem, že išlo o predaj 103 kusov vozidiel bez verejnej súťaže za 1 euro.
Kontext je však dôležitý. Trestné stíhanie začal mladý šplhúň a ja už len čakám, kedy pred voľbami začnú konať. Tie vozidlá som videl. Bola tam stará Kia Sephia, obrastená brečtanom. V danom čase sme to navyše dávali na schválenie poslancom BBSK, ktorí to jednohlasne schválili naprieč klubmi.
Poslanci súhlasili s tým, že príde k ekologickému zlikvidovaniu pokazených strojov. Zo 103 vozidiel ešte pol roka pred odpredajom niekoľko strojov odpratávalo sneh z ciest. Myslíte, že ich súhrnná hodnota bola jedno euro, a poznáte ich dnešný osud?
Sneh odpratávali staré „vetriesky“, ktoré ledva fungovali. Stroje sme v rámci kraja ponúkli všetkým zriaďovateľským organizáciám. Poslali sme im katalóg, nech si vyberú, že ide o staré rozpadávajúce sa mašiny, s ktorými sú väčšie starosti ako osoh. Za mesiac si nikto nič nevybral.
Myslím, že vznik slovenského štátu bol však v danom čase jediným správnym riešením geopolitickej situácie.
Prečo ste teda nevyhlásili verejnú súťaž?
Začali sme zisťovať, ktorá firma by ich vedela spracovať alebo zlikvidovať.
Prečo ste teda nevyhlásili verejnú súťaž?
To sa musíte spýtať pána Suju. Nepamätám si technické detaily.
Je to váš kandidát. Nechcete sa ho na to spýtať vy?
Ale prosím vás. Žiadna firma vozidlá nechcela, lebo náklady na odvoz šrotu boli väčšie ako jeho hodnota a navyše v nich bol olej a nafta, ktorá musela byť zlikvidovaná ako nebezpečný odpad. Dali sme to do zastupiteľstva, kde všetci súhlasili, že to pôjde preč ako šrot. Počkajme si na súd.
Viete, že firma Kalamár z Hriňovej, ktorá materiál odkúpila za 1 euro, nemala povolenie na narábanie a likvidáciu nebezpečného odpadu?
Mňa to nezaujíma, tie zmluvy riešili úplne iní ľudia v inej inštitúcii.
Vás nezaujíma, či firma, ktorá od župy, v ktorej ste boli riaditeľom úradu, získala nebezpečný materiál, no podľa zákona s ním nemôže narábať?
Bola to asi jediná firma, ktorá o to prejavila záujem. V tom čase som sedával v päť kilometrov vzdialenej budove a mal úplne inú agendu ako regionálna správa ciest a nepamätám si technické sedem rokov staré detaily.
Miroslavovi Sujovi dôverujem a som presvedčený, že ak príde kauza na súd, ukáže sa, že je politicky hnaná a k pochybeniu nedošlo. Netreba robiť unáhlené závery z toho, že nejaký mladý policajt si chce robiť kariéru.
V čase, keď Marian Kotleba rozdával šeky v hodnote 1 488 eur, ste boli riaditeľom úradu BBSK. Bol to váš nápad?
Nie.
A vedeli ste o tej iniciatíve?
Nie. Marian Kotleba je chlap, ktorý robí všetko sám. Šeky si bol sám autom aj vytlačiť. Keď sme ich po odovzdaní neskôr zbadali na sneme strany, čakali sme, že bude nejaké haló. No nebrali sme to tak vážne.
Takže ste vedeli, že šeky môžu byť problém?
Vedeli-nevedeli... Šuškalo sa, že nevybral tie čísla šťastne. Bola to mediálne aj súdne prepálená kauza. Človek v tom môže vidieť nejakú provokáciu.
Vy v čísle 1 488 nevidíte symboliku?Symbolika-nesymbolika. Odsúdiť za to podmienečne človeka je prehnané. Bola to provokácia? Áno, bola. Dnes tam už vidím symboliku, keďže sa to toľko mediálne prepieralo. V danom čase sa mi to tak nezdalo.
Práve ste povedali, že už na sneme to členovia strany považovali za problematické. Tú symboliku ste si hádam uvedomili už vtedy, nie až po medializácii?
O čísla som sa extra nezaujímal. Na to, že ide o nešťastné čísla, z ktorých môže byť škandál, upozornili na sneme kolegovia, ktorí neboli členmi strany. Ja nehľadám za každým číselkom mágiu či symboliku.
Takže ste o symbolike vedeli, no nijak ste to neriešili?
V tom čase mi to bolo jedno. Médiá však z toho spravili najväčšiu kauzu a pomaly najväčší problém Slovenska.
V roku 2016 visel v nitrianskej kancelárii ĽSNS portrét Jozefa Tisa. Vy ste to obhajovali tým, že Tiso bol podľa vás „doposiaľ jediný skutočný slovenský prezident, ktorý zastával práva Slovákov“. Zavesili by ste si jeho portrét aj dnes?
Momentálne nemáme jeho portréty v kanceláriách. Nemám s ním však až taký problém. Nespochybňujem, že urobil chyby, no vládol v najťažšom historickom období. To, čo prežívame dnes, je oproti tomu prechádzka ružovým sadom. Chcel by som vidieť, čo by vtedy robili dnešní politici, ktorí sa nevedia vzoprieť ani papieru z Bruselu.
Tretia ríša vtedy expandovala a strieľala do hlavy každého, kto sa jej postavil na odpor. Na pána Tisa mám názor, že v danom čase robil, čo sa dalo, aj keď urobil chyby. Či vedomé, alebo nevedomé, musia posúdiť historici.
Patril k takejto chybe aj súhlas s transportom 70 000 Židov?
Keď sa na to pozeráme spätne, tak to bola chyba. Do akej miery vedel o tom, že skončia v koncentračných táboroch, je však otázka na erudovanejších historikov.
Nezmenili ste teda postoj z roku 2017, keď ste transporty odmietli odsúdiť s tým, že nie ste historik?
Všetci zosmiešňujú to, že nie som historik. Už aj ja sa na tom smejem.
Väčšina populácie nie sú historici, no vedia odsúdiť evidentné zlo.Veď práve. Ja by som chcel, aby sa k histórii vyjadrovali len historici a nie politici.
Takže, odsudzujete transporty 70 000 Židov a zároveň urobil Tiso nejaké chyby?
Áno, a toto bola jedna z nich. Politicky nesie zodpovednosť, no neviem, či bol informovaný, ako tí ľudia skončia. Nám sa dnes ľahko mudruje, no k informáciám sa vtedy dostávalo ťažko. Slovensko bol satelitom tretej ríše a vládla tu tvrdá nacistická propaganda.
Myslím, že vznik slovenského štátu bol však v danom čase jediným správnym riešením geopolitickej situácie. Inak by bolo Slovensko rozdelené medzi Maďarsko a Poľsko. Slováci sa za ťažkých okolností snažili robiť, čo sa dalo.
Dnes sa bratríčkujeme s Američanmi a možno čoskoro zistíme, že urobili druhé Guantánamo, kde ľuďom strieľali guľky do hlavy. Budeme za to tiež zodpovední, aj keď o tom dnes nevieme?
Pre ĽSNS bola problematika rómskej menšiny často komunikovaná agenda. Nevyhýbate sa jej ani dnes v Republike. Komunikujete prípadné riešenia aj s predstaviteľmi rómskej menšiny?
Jasné, veď aj máme takých členov.
Stále si gro riešenia predstavujete ako v roku 2016, keď ste sľubovali vládu pevnej ruky a naháňanie do roboty?
Áno. Poznám kopec Cigánov či Rómov...
Ako ich nazývate vy?
Volám ich cigáni, lebo sa tak sami označovali v uličke, kde som vyrastal, aj tí, s ktorými som kedysi robil na stavbe.
Etnikum sa korektne označuje ako Rómovia. Vy celú etnickú skupinu nazývate na základe požehnania od ľudí, ktorých osobne poznáte?
Mám sa pýtať celej skupiny? Nazývam ich však aj Rómovia. Závisí od kontextu. Familiárne sú to pre mňa cigáni, pričom s niektorými nemám zlé vzťahy.
Keď sa však vrátime k citátu o robote, hovorím o osadníkoch, ľuďoch, ktorí žijú v osadách a sú neprispôsobiví z vlastnej vôle.
Ste presvedčený o tom, že ide vždy o prejav vlastnej slobodnej vôle?V mnohých prípadoch áno.
Súhlasíte s tým, že existujú systémové znevýhodnenia, ktoré Rómom v osadách neumožňujú adaptáciu do pracovného procesu?Myslím, že mnoho osadníkov je v danej situácii dobrovoľne, lebo sa im nechce robiť. Nehádžte, prosím, vinu na väčšinu spoločnosti. Slušná časť populácie nie je zodpovedná za to, ako žijú. Polovica z nich sú alkoholici, fetujú alebo robia kriminálnu činnosť.
Nehovorím o zvyšku populácie, ale o podmienkach, v ktorých žijú.
Podmienky sú, samozrejme, problémom a je ťažké sa z nich vymaniť. K ich začleneniu do spoločnosti však nepomôže ľútosť a zaobchádzanie v rukavičkách.
Rómska otázka je súčasťou vašej politickej histórie aj súčasnosti, takže ma zaujíma, aké konkrétne opatrenia na zlepšenie inklúzie rómskej populácie, zlepšenie jej životných podmienok, vzdelania, zdravotného stavu navrhujete.
Pozitívnym príkladom pre osadníkov sú napríklad cigáni medzi našimi členmi. Týmto ľuďom však treba dať predovšetkým prácu, aby mali zmysel života, naučili sa pracovným aj hygienickým návykom a nevylihovali doma v chatrčiach a nerozmýšľali, čo pôjdu ukradnúť alebo čo robiť s voľným časom.
Práca musí byť primeraná ich schopnostiam, asi nebudú hneď robiť účtovné audity alebo niečo podobné. Môžu robiť v družstvách alebo manuálne. Jediným riešením je, keď dokážu dôstojne zarobiť výplatu v dôstojnej výške. Nepovažujeme za správne, aby týchto ľudí naďalej rozmaznával systém.
Sociálny systém je na Slovensku nastavený pre všetkých rovnako, pre Rómov neexistuje iný systém.To netvrdím. Hovorím o tom, že oni sami sa rozhodli z neho viac benefitovať.
Nerozprávali sme sa práve o tom, že ich znevýhodňujú podmienky, v ktorých po generácie žijú?
A kto je za tie podmienky zodpovedný? Ja nie.
Viete, kedy a akým spôsobom vznikla väčšina súčasných rómskych osád?Áno, no to tu nemusíme rozoberať.
Tak mi to priblížte, lebo tam je koreň problému.
Nie. Koreň problému je, že mnohí nechcú pracovať a mnohí dostali pracovné ponuky, no rozhodli sa, že zostanú bez práce a budú čakať na dávky, ktoré môžu byť pri množstve detí aj 1000 eur.
Prečo komplexný problém vylúčených rómskych komunít ilustrujete na príklade zopár ľudí?
To nie je zopár ľudí. Tento životný štýl vedie desiatky tisíc ľudí. Kým im ho neznemožníte, tak s tým neprestanú. Veď im je dobre, majú svoje väčšinou nelegálne chatrče.
Skutočne si myslíte, že ľuďom často žijúcim v nelegálnej chatrči bez kanalizácie niekde pod lesom je dobre a sú šťastní?
Myslím, že veľká časť tak žije, lebo to tak chce. Keby chceli, každý z nich môže chodiť do školy alebo si nájsť prácu. Dnes máme relatívne nedostatok pracovnej sily. Keby prišli do Bratislavy, robotu si tu nájde každý, kto chce.
Ich nedostatok vzdelania – v tom nebude problém?
Každý si môže nájsť aspoň manuálnu prácu. Kto im zakázal chodiť do školy alebo sa učiť? Žiadny takýto zákaz nie je. Uznávam, že ich limituje historické dedičstvo ich životného štýlu.
Historické dedičstvo, ktoré mám na mysli, je spojené so vznikom mnohých rómskych osád, keď boli mnohí počas slovenského štátu vytlačení z miest a obcí do osád mimo katastra.
Tú históriu poznám.
Viete teda, že rodiny v osadách v otrasných podmienkach žijú často na rovnakom mieste už 80 rokov. Zároveň nevnímate, že tieto podmienky ich môžu diskvalifikovať?
Odmietam to, aby sme boli ako majoritná populácia obviňovaní z toho, ako žijú. Za podmienky, v ktorých žijú, si môžu v prvom rade oni sami. Nikto im nekáže robiť bordel, vyhadzovať smeti pod dom či vykonávať hygienické potreby vonku. Je to vec výchovy a mnohí sú jednoducho leniví a nechce sa im pracovať. Nerobme z nich neviniatka, ktoré sa nevedia dostať zo situácie, aj keď sa v nej niektorí neocitli vlastnou vinou.
Neuznávate historické, sociálne ani inštitucionálne prekážky pre ich inklúziu?
Historické možno áno, no systémové prekážky neexistujú. Nevidíme zmysel v tom, aby sa do osád nalievali ďalšie eurofondy. Už sa tam naliali miliardy a aký je výsledok? Nič. Situácia je stále rovnako zlá, rozrastá sa a mnohí sa spoliehajú na to, že budú žiť najmä z prídavkov na deti.
Poznám však aj mnoho pozitívnych prípadov cigánov, ktorí sú pracovití. Založili si živnosti a chodia po stavbách. Osadníkom treba dať pracovnú ponuku na slušnú a adekvátne zaplatenú prácu, a keď ju neprijmú, sociálne dávky treba obmedziť tak, aby zohľadňovali zásluhovosť.
Nemôže sa stať, že nejaký osadník, ktorý dobrovoľne nepracuje, dostane viac peňazí ako dôchodca, ktorý pracoval 48 rokov. Do práce ich chceme motivovať cukrom aj bičom. Z hľadiska zamestnanosti je lepšie zamestnať ich, než byť odkázaní na nelegálnu migráciu z afrických či moslimských krajín.
